Projekt multikulturalizmu zlyhal, povedal minister vnútra Daniel Lipšic. Vláda chce, aby sa Slovensko vyhlo problémom, ktoré v niektorých európskych krajinách spôsobili potomkovia migrantov. Preto chce predísť nekontrolovanej imigrácii a najmä tomu, aby si potom migranti vytvárali vlastné paralelné komunity s vlastnými pravidlami života.
Tieto konštatovania vzbudili obavy u romantických liberálov aj otvorenú nevôľu humanistov z povolania. Zafrflal si aj denník SME.
Na vzájomnom nepochopení sa azda podieľa aj nerovnaký výklad pojmov. Za multikulturalizmus mnohí považujú postupnú integráciu a asimiláciu imigrantov pri zachovaní niektorých ich kultúrnych špecifík. A tvrdia, že sa takýto stav dá dosiahnuť. Samozrejme, že sa dá, ale potom už o multi-kulti nejde.
Multikulturalizmus je totiž projekt, ktorý chce dosiahnuť efektívne štátne spolužitie a vzájomnú akceptáciu veľkých etnických komunít, pochádzajúcich aj z úplne odlišného životného a kultúrneho prostredia, pričom si majú v maximálnej miere ponechať svoj spôsob života. A ten projekt naozaj zlyhal.
Taviaci kotol
Často sa poukazuje na príklady multikulturalizmu, ktorý vraj v niektorých štátoch funguje. Spomínajú sa napríklad USA či Švajčiarsko. Pri bližšom skúmaní však ani jeden z príkladov neobstojí. Pretože v USA legendárny a efektívny „taviaci kotol“ roztavuje národnosti, ide v ňom nie o multi-kulti, ale o úspešnú integráciu a asimiláciu prisťahovalcov. Tí sa spravidla už v druhej generácii stávajú plnohodnotnými americkými vlastencami. Aj tu však existuje neblahé dedičstvo, keď sa najmä väčšie, homogénne žijúce imigrantské komunity nepodarilo integrovať vôbec.
Švajčiarsko je iný prípad: viacjazyčný štát, ktorý tvoria viaceré homogénne etniká, tie však majú identickú európsku kultúrnu bázu a stáročia žijú spolu v pevnom previazaní a kooperácii. Ani to teda nie je multikulturalizmus.
