Slovenská justícia je dlhodobo vystavená paľbe médií i verejnej mienky. Pracovať s vedomím, že vám nedôveruje 60 percent občanov, iste nie je ľahké, nemožno sa teda čudovať záplave roky nevybavených káuz, najmä keď sú mnohí predstavitelia justície sami účastníkmi naliehavých súdnych sporov na obranu vlastnej cti alebo získanie odškodného za diskrimináciu, o rozličných zákulisných „vnútropodnikových“ bojoch už ani nehovoriac. Slovom, je to ťažký, fyzicky i psychicky vyčerpávajúci údel.
Preto ma prekvapilo, keď pred časom médiá tak nevraživo referovali o nevinnej zábave členov združenia či spolku prokurátorov, sudcov a advokátov, ktorí sa zišli v bare svojho bývalého kolegu. Aj oni sú len ľudia, potrebujú si raz za čas povoliť kravaty a opasky a nie je na mieste im to vyčítať. Že tak robili v podniku nazvanom podľa významnej mafiánskej rodiny, je celkom vtipné a naznačuje to, že ani vo chvíľach oddychu nezabúdajú na svoje povolanie a poslanie.
Meno baru zrejme inšpirovalo jedného z nich aj k veselému výstupu so samopalom, ktorým akože kosil prítomných, prirodzených protivníkov mafie. Domnienka médií, že išlo o paródiu na vražednú streľbu maniaka z Devínskej Novej Vsi, je naozaj len domnienkou – budeme azda odteraz každé decko s hračkovým samopalom a tlmičmi na ušiach považovať za parodistu? Nanajvýš sa dá povedať, že správanie dotyčného bolo detinské.
