Súdna rada napokon neschválila podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti trom sudcom Ústavného súdu. Škoda. Ukázalo by sa totiž v praxi, či sú aj sudcovia Ústavného súdu imúnni voči disciplinárnemu konaniu. Alebo či považujú za nezávislý, nestranný a dôveryhodný súd aj taký, v ktorom rozhoduje sudkyňa o osude osoby, ktorá je zároveň jej radcom.
Iná vec je, že obsah podnetu naznačoval, „akoby“ rada ani nechcela, aby bol prijatý. V opačnom prípade by ho formulovala výlučne vecne, nie aj smiešne. Hoci na žartovanie predsedu rady a zároveň Najvyššieho súdu Štefana H. si časť spoločnosti už akosi zvykla a je všeobecne známe. Je - ľudovo povedané - veselá kopa, po slovensky furták: kto neverí, nech si pozrie archív súkromnej televízie, ako vie jeho ctihodnosť dôstojne a verejne hulákať a krepčiť.
Povolanejšia ako povolaní
V značnej časti podnetu totiž Súdna rada poučovala Ústavný súd, že rozhodol o sťažnosti bývalého člena rady Daniela Hudáka svojvoľne a v rozpore s ústavou. V návrhu sa vžila do úlohy povolanejšie a kvalifikovanejšie vykladať ústavu ako Ústavný súd. V podstate sa proti tomu nedá veľa namietať - keď už rada cítila takú potrebu – zvláštne je, že tak odôvodňovala aj návrh na disciplinárne konanie.
Fakty nepustia - zákon, ktorý by upravoval alebo obmedzoval odvolanie členov Súdnej rady vymenovaných prezidentom a vládou alebo zvolených parlamentom, neexistuje. Na rozdiel od členov rady volených sudcami. A preto - aj keď sa to zle píše - parlament, prezident aj vláda môžu meniť „svojich“ členov rady, kedykoľvek si zmyslia.
Členov rady Daniela Hudáka, Viliama Dohňanského a Richarda Molnára vláda Ivety Radičovej odvolala a namiesto nich vymenovala Ľudmilu Babjakovú, Jozefa Vozára a Alexandra Bröstla. Všetci traja odvolaní sa obrátili na Ústavný súd so sťažnosťou. O návrhu Daniela Hudáka rozhodli sudcovia Ján Luby, Ľudmila Gajdošíková a Ladislav Orosz.
Problém bol v tom, že Alexander Bröstl je poradcom sudkyne Gajdošíkovej a tá sa necítila pri rozhodovaní o ňom zaujatá, respektíve zaujatosť neuviedla. Inými slovami, rozhodovala o ňom, s ním a v jeho prospech, aj keď to neplatí doslova a do písmena. Okrem toho, že sa to nepatrí, mala pritom k dispozícii ešte jedno riešenie - podľa zákona je sudca „vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti“.
