Ústavný súd má šťastie, že jeho rozhodnutia zaujímajú dokopy tak asi desať ľudí, z ktorých deväť si myslí, že Štefan Harabin nemá v justícii čo hľadať. Predseda Najvyššieho súdu tak môže kolegom rozosielať emaily, aký nehorázny je jeho trest za nevpustenie kontroly ministerstva financií, ale to je tak všetko.
Pritom po zverejnení rozhodnutia aj s odôvodnením platí ešte viac než predtým, že keby nešlo práve o Harabina, tak aj tí deviati označujú uznesenie za svojvoľné. Súdu sa totiž nepodarilo vysvetliť, prečo dnes už neplatí viacero zásadných tvrdení, ktoré vyriekli, ešte kým boli role otočené a Harabin ako minister žiadal trest pre Milana Karabína. Skúsme si pripomenúť tie hlavné:
1. „Kontrola súdnej moci má zásadne podobu vnútornej kontroly“, pričom „štátna správa má súdom slúžiť, nie ich riadiť a kontrolovať“. Tento tvrdý a veľmi všeobecný názor sa rozplynul, a kým personálna kontrola nesudcov bola zakázaná, finančná kontrola je okej. Kde je teda hranica? Aký je test, či bola prekročená? Nič z toho súd nepovedal.
2. „Pri uplatňovaní disciplinárnej zodpovednosti treba zohľadniť najmä princíp nezávislosti súdnej moci“, ktorý je nadradený „gramatickým výkladom zákona“. Pri postihu Harabina súd vysvetľuje, že zákon mu kázal kontrolu pustiť. Ale to platilo aj u predchodcu. V čom je zmena?
3. „Disciplinárnym postihom sa nemôžu riešiť konflikty vyplývajúce z odlišných právnych názorov“. Ktokoľvek, kto poznal oslobodzujúci verdikt v prípade Karabín, mal ešte oveľa viac než on dôvod sa spoliehať, že nevpustenie kontroly je v poriadku. Mal na to predsa rozhodnutie Ústavného súdu. A to nové mu nevysvetlí, prečo sa mýlil.
Kľúčová veta rozhodnutia proti Harabinovi hovorí, že „spôsob financovania Najvyššieho súdu a postupy pri overovaní jeho hospodárenia neovplyvňujú nezávislý výkon súdnictva“. Od sudcov, ktorí si v roku 2007 mysleli o kontrole niečo iné a teraz zastavili zmrazovanie platov v justícii, lebo menej peňazí malo ohrozovať nezávislosť, by sa žiadalo bližšie vysvetlenie.
Tento text sa nesnaží naznačiť, že súčasný šéf Najvyššieho súdu je fajn, že Karabín nebol v práve, ani že štát nemá mať možnosť kontrolovať svoje peniaze. Iba to, že súdy nemajú nepochopiteľne meniť svoje názory. Ani keď je výsledkom trest pre Harabina.
