SME

Obstojí Západ desať rokov po?

Nenávisť teroristov voči Amerike a Západu síce trvá, ale al-Káida a jej podobní trochu stratili na príťažlivosti.

Keď sa čínskeho premiéra Čou En Laia opýtali, čo súdi o Francúzskej revolúcii, ktorá sa odohrala pred vyše 180 rokmi, vyjadril sa zdržanlivo: ešte je zavčasu to posúdiť, povedal, a nemyslel to ako vtip. Zhodnotiť iba desať rokov po 11. septembri 2001 to, čo za sebou zanechal, je teda riskantné podujatie.

Vpečatenie obrazov

Inferno, ktoré sa odvíjalo priamo pred očami celého sveta, pôsobilo démonicky. Nielen preto, že útok zničil obe veže Svetového obchodného centra, finančnej ikony, zázraku techniky a symbolu amerického úspechu, ktorý sa týčil do neba.

Nielen preto, že teroristi zaútočili na Pentagon, ktorý stelesňoval bezkonkurenčnú vojenskú moc. (A keby lietadlo, ktoré sa vďaka odporu cestujúcich zrútilo v Pensylvánii, bolo bývalo narazilo do budovy Kongresu, ako pôvodne plánovali, tretí úder by zasiahol sídlo americkej demokracie.) Nielen preto, že nezraniteľnosť Ameriky sa zrútila ako domček z karát.

Bolo to aj preto, lebo apokalypsa naživo vyvolala traumu, strach a nabádala k odvete. Cieľom al-Káidy bolo dostať Spojené štáty do sebazničujúcej civilizačnej vojny s celým islamským svetom, radikalizovať mladých moslimov a v čo najväčšej miere ich zapojiť do džihádu, svätej vojny proti „Veľkému Satanovi“.

A hoci sa to teroristom celkom nepodarilo, predsa Spojené štáty pod vplyvom šíriaceho sa pocitu ohrozenia nielen zasiahli v Afganistane, ale pustili sa aj do problematickejšej vojny v Iraku, pričom americké inštitúcie sa dopustili mučenia i ďalších činov, ktoré boli v rozpore s ústavnými princípmi.

„Hanbím sa za to, že moja vlastná panika prevážila nad úsudkom,“ hovorí dnes britsko-americký žurnalista Andrew Sullivan. Podobne ako väčšinu Američanov ho ovládol strach z toho, že z Iraku vybaveného zbraňami hromadného ničenia príde ešte väčšia pohroma.

Koniec demokratického pokroku

Útoky na Ameriku nalomili tú dejinnú líniu, ktorá sa začala črtať na konci strastiplného 20. storočia. Myšlienka demokracie si vtedy získavala uznanie, rástol počet krajín, kde sa uplatňovala sloboda prejavu, politická pluralita, uskutočňovali sa voľby.

Existovali, samozrejme, veľké problémy ako chudoba, epidémie či devastácia životného prostredia, ale predsa sa črtala nádej, že globálne pomery by sa mohli postupne zlepšovať. Po jedenástom septembri sa desiatky štátov museli sústrediť na iné priority, vynakladať viac prostriedkov na domáce opatrenia i medzinárodnú spoluprácu, či už išlo o bezpečnosť, alebo financie.

V prvých chvíľach Američania zareagovali obdivuhodne. Napriek šoku sa politici i jednoduchí občania rýchlo zmobilizovali a pomáhali si, všade bolo cítiť obrovskú emocionálnu podporu. Moment národného zjednotenia bol neobyčajne silný. Operáciu v Afganistane vnímali ľudia ako akciu, ktorá má eliminovať teroristickú hrozbu do budúcnosti. Lídri dávali najavo, že nejde o vojnu s islamom.

Prezident Bush sa zúčastnil hneď v prvých dňoch v spoločnosti islamských duchovných na modlitbách, neskôr bosý navštívil ich mešitu. Verejnosť sa stala citlivejšia voči možným ohrozeniam.

Postupne sa prebudoval systém vnútornej bezpečnosti, čo už však prinieslo určité rozpory: ako prijať také opatrenia, ktoré by ochraňovali obyvateľov, a zároveň si v sťažených podmienkach zachovať charakter slobodnej otvorenej spoločnosti?

Potom prišla invázia v Iraku, ktorá Američanov rozdelila. USA vedeli vyhrať vojnu, mali však problémy vyhrať aj mier. Mnohým sa nepáčil ani spôsob vedenia vojny, ani jeho výsledky, ani prvky unilateralizmu v americkej zahraničnej politike, ani to, že sa narušili vzťahy medzi časťou Európy a Spojenými štátmi. A prišli ďalšie útoky – v Madride, Londýne a inde

Londýn to zvládne

Londýn, júl 2005. Útok na dopravné uzly, roztrhané telá, tváre znetvorené na nepoznanie, bezmocní rodičia malých detí. A napriek tomu všetkému vzdor odhodlaného národa, ktorého hlavné mesto deň predtým zvíťazilo v súťaži o usporiadanie olympiády v roku 2012.

„Nemôžeme odvrátiť náš vlastný 11. september, ale je v našich rukách, ako naň budeme reagovať,“ napísali jedny britské noviny. A reagovali bez paniky a hystérie, dôstojne, ale aj profesionálne. Zdravotníci i policajti boli pripravení.

Obyvateľom sa v pamäti vynárali nálety nacistickej Luftwaffe i bombové atentáty Írskej republikánskej armády. Jednému z nich zatelefonoval starý otec, ktorý mu pripomenul správanie Londýnčanov počas druhej svetovej vojny a povedal mu, nech len pekne ide do práce. Niežeby sa ľudia nebáli – ale nechceli rezignovať, stiahnuť sa. Život musí bežať ďalej, zvládneme to, hovorili Londýnčania.

Teroristi naznačovali, že sa nehodlajú zastaviť v Londýne. Ako potenciálne terče sa spomínali Taliansko a Dánsko, Poľsko a Nemecko, ale aj Francúzsko, a bývalý šéf českej vojenskej tajnej služby pripustil útok teroristov na Prahu. Keďže v Londýne v tom čase žilo a pracovalo okolo 20-tisíc ľudí zo Slovenska, priblížilo sa to všetko vlastne aj k nám.

Vtedajší primátor mesta Ken Livingstone oslovil páchateľov vo verejnom posolstve: „Viem, že sa nebojíte vzdať sa svojich životov v mene toho, aby ste ich mohli vziať iným. Viem však tiež, čoho sa obávate: že nedosiahnete váš dlhodobý cieľ – zničiť našu slobodnú spoločnosť.“

A to sa vám nepodarí, povedal, aj po vašich zbabelých útokoch uvidíte, ako k nám do Londýna budú prichádzať ľudia z celého sveta, aby si splnili svoj sen a rozvinuli svoj potenciál. Aj keby ste pozabíjali ešte mnohých z nás, nezastavíte to.

Svet sa zmenil. Ale ako?

Od 11. septembra sa svet bezpochyby zmenil. Nie však spôsobom, ako si predstavoval Bin Ládin, ktorý to už ďalej neovplyvní. Huntingtonovská zrážka civilizácií sa nekonala. Nenávisť teroristov voči Amerike a Západu, ktorý vnímajú ako materialistický a bezverecký (kresťanstvo ani judaizmus nie sú pre nich ozajstnou vierou) síce trvá, ale al-Káida a jej podobní trochu stratili na príťažlivosti.

Vďaka „arabskej jari“ a následným politickým zmenám sú viaceré islamské politické prúdy pripravené vstúpiť aj do priestoru tradičnej politiky, napríklad do parlamentných volieb – a i keď ešte nikto nevie povedať, ako to dopadne, je to zmena.

Terorizmus nezmizol z mapy sveta a hoci sa Spojené štáty i krajiny Európskej únie i ďalšie štáty dokážu proti nemu lepšie brániť, ani dnes nemožno vylúčiť ďalšie útoky vrátane tých najstrašnejších. A predsa tento jav prekryli iné výrazné udalosti – ekonomická kríza, vzostup Číny, ekologické pohromy.

Majú dnes, po desiatich rokoch, obyvatelia Západu väčší pocit bezpečia? Pokiaľ ide o predvídateľné postupy teroristov, azda áno, aj keď sa môžeme pýtať, za akú cenu. No za rohom striehnu ďalšie temné hrozby, ako sme videli v Nórsku. Zlo, a to nie v metafyzickej, ale konkrétnej podobe, je tu stále s nami.

Nádej, že sa s tým dokážeme vyrovnať, môže byť väčšia v prípade, ak Západ obstojí v zásadnejšej súťaži, vo väčšom spore s inými, autokratickejšími režimami: ako civilizačný model, ako typ spoločenského usporiadania. Otázka, či a ako k tomu prispievame aj my doma na Slovensku, nie je iba rétorická.

ico

Martin Bútora (1944)

je sociológ, bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch amerických a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C36P2 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 23 186
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 768
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 939
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 357
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 305
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 894
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 633
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 195
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 446
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 284
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 375
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 313
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu