Článok vyšiel v denníku SME na začiatku septembra, po odchode Steva Jobsa zo spoločnosti. Na obsahu sa ani po jeho smrti nič nemení. Spoluzakladateľ firmy Apple Steve Jobs zomrel stredu v noci.
Ak nemáme veštecké schopnosti, nemali by sme sa púšťať do siahodlhých prognóz. Platí to aj na úvahy o budúcnosti spoločnosti Apple po nedávnom odchode jej šéfa Steva Jobsa. Hoci...
Nech už rozmýšľame o budúcnosti akciových trhov, automobilového priemyslu, našej kariéry či osudu našich detí – väčšinou sme schopní urobiť len veľmi nedokonalú a spravidla chybnú projekciu, založenú na pospájaní známych faktov z minulosti. Lenže nič na tomto svete sa nevyvíja lineárne.
V každej chvíli robíme drobné rozhodnutia, ktoré predurčia smer našej ďalšej cesty – a my spravidla v danej chvíli ani netušíme ako. Kľukatý príbeh Steva Jobsa, ešte pred pár dňami výkonného riaditeľa spoločnosti Apple, je toho dobrým príkladom.
Na druhej strane, ak uvažujeme o ďalšom osude Applu, len ťažko je nebyť v zajatí očakávaní založených na minulosti. A tie očakávania nie sú malé. Spoločnosť Apple opakovane prišla s vecami, ktoré nikto nečakal, a zmenila nimi svet osobných počítačov, hudby, filmu či telefonovania. Kto to tušil? Ešte pred 10 rokmi sme nepoznali iPod, iTunes, iPhone ani iPad.
Od neúspechu k... neúspechu?
Príbeh Steva Jobsa je naozaj fascinujúci. A to nielen pre všetky jeho nezmerateľné úspechy, ale aj – a možno práve pre – až neuveriteľné množstvo neúspechov a zlyhaní, ktoré má za sebou.
V prvých rokoch spoločnosť Apple prišla s prevratnými počítačmi, ktoré predbehli dobu. Apple I. bol prepadák, ale s Apple II. už v druhej polovici 70. rokov zaznamenala úspech – dokonca aj večný rival Bill Gates z Microsoftu vtedy nešetril obdivom.
Bol to vôbec prvý počítač, ktorý pracoval s grafickým rozhraním, aké (samozrejme, rozvinuté na nepoznanie) používame dodnes. Potom prišiel neúspech s počítačom Lisa (1983) a o čosi úspešnejší Macintosh (1984). A napokon Jobsov rozchod s Applom (1985). Nepresadil svoju víziu a odišiel. Založil firmu NeXT, s tou však nijakú dieru do sveta neurobil.
Dokonca aj po jeho slávnom návrate do Applu v roku 1996 ešte dlho nič nenasvedčovalo tomu, že success story, cez optiku ktorej dnes máme sklon Jobsa hodnotiť, je za rohom. Apple vtedy prišla na trh s pekným, ale drahým a nie príliš úspešným iMacom a Mac Cube.
V roku 2000 sa zdalo, že je opäť na konci s dychom. Len za posledný kvartál toho roku spadla cena akcií Applu z 53 na 14 dolárov za kus a štvrťročná strata dosiahla štvrť miliardy dolárov.
Ak by sa kariéra Steva Jobsa skončila v tomto bode, dnes by sme o ňom zrejme počuli len málo. Bol to jeden z tých vynaliezavých chlapíkov, akých je na svet dosť. Prišli s mnohými skvelými nápadmi, ale ich vízie sa jednoducho nepresadili. Možno príliš predbehli dobu, alebo ich stratégia mala príliš veľa chýb, či im azda chýbal kúsok šťastia.
I-Úspech
Lenže príbeh Steva Jobsa sa v tomto bode neskončil, a keď je na ňom niečo naozaj fascinujúce, potom je to práve táto schopnosť tisíckrát sa popáliť, neuspieť, a predsa sa vždy znova otriasť, poučiť sa z chýb a pokračovať.
Oplatilo sa. Už na jeseň 2001 Apple predstavila revolučný hudobný prehrávač iPod. Drahý, ale krásny, funkčný a úžasne jednoduchý. S dotykovým ovládaním, a najmä s programom iTunes, ktorý slúžil (a slúži dodnes) nielen ako správca osobnej digitálnej diskotéky každého používateľa, ale tiež umožňuje pár klikmi kúpiť si takmer akýkoľvek hudobný (a dnes už aj filmový či knižný) obsah. Pred desiatimi rokmi tomuto konceptu veril len málokto – dnes už vieme, že revolučne zmenil hudobný biznis, bol prielomom v rozšírení mikroplatieb a pre Apple je zdrojom neuveriteľných príjmov.
Práve na iPode je možné ilustrovať Jobsov prístup, ktorý z neho urobil bezmála mýtickú postavu a z Applu tú cool inovatívnu a superúspešnú firmu. Keď Jobs povedal svojim vývojárom, že iPod nebude mať nijaké ovládacie tlačidlá, najprv vraj neverili vlastným ušiam. Ale on ich svojou vytrvalosťou a tvrdosťou presvedčil, že sa to dá.
Ochota prijímať riziko
Jobsovi a jeho ľuďom sa podarilo spojiť krásny dizajn s inovatívnou funkcionalitou, a podarilo sa mu tiež presvedčiť masy, že práve toto je to, čo potrebujú. Bol to fenomenálny úspech. Rovnako aj iPhone, ktorý ukázal tiež ďalšiu z vlastností Steva Jobsa, ktorá je veľmi dôležitou esenciou jeho úspechu – ochotu podstupovať obrovské riziko.
Mnohí ľudia z branže si vtedy ťukali na čelo pre to, čomu hovorili „kanibalizácia vlastného úspechu“, keď sa dojná krava firmy – iPod – stala len jednou z aplikácií nového telefónu. Jobsovi však tento risk vyšiel – určite aj preto, že firma vždy dokázala prísť s ďalšou inováciou, ktorá zákazníkov dokázala zaujať. Okrem toho spoločnosť Apple potvrdzovala svoju povesť aj inými inováciami – za všetky spomeňme Mac Book Air. Moment, keď Steve Jobs vytiahol tenučký, krásny a kvalitný notebook z tenkej papierovej obálky, patrí k nezabudnuteľným momentom života (nielen) každého technického nadšenca.
Keď na začiatku roka 2010 prišiel iPad, opäť išlo o revolučné skĺbenie fantastickej funkcionality a dizajnu. A opäť sa mnohým zdalo, že ide o zbytočnosť a krok vedľa. Opäť sa mýlili.
Nepredvídateľní
Čo bude nasledovať teraz, po Jobsovom odchode z čela firmy? Nikto nevie. Všetky ponúkajúce sa paralely (napríklad nahradenie Billa Gatesa Stevom Ballmerom na čele Microsoftu) sú nedokonalé. Isté je len to, že Jobs vtlačil Applu svoj prístup do „genetického kódu“, a vďaka tomu zrejme firma ešte pár rokov bude fungovať, akoby z nej neodišiel.
Apple pod Jobsom charakterizovalo niekoľko dôležitých čŕt. Pri vývoji nových vecí sa im podarilo zbaviť sa mentálnych aj technických mantinelov dovtedy možného. Nebáli sa riskovať, ak novému prístupu verili. Neváhali tiež zahodiť dlho rozvíjané nápady, ak sa im zdalo, že idú do slepej uličky. Nespoliehali sa na testovanie nálad zákazníkov, ale funkčné prototypy dôkladne testovali sami dovtedy, kým neboli sami spokojní.
Samozrejme, charizma a presvedčivosť Steva Jobsa boli takisto esenciálnou prímesou ich úspechu. Čo z toho prežije svojho najviditeľnejšieho nositeľa a ako sa firme bude dariť, to je dnes nepredvídateľné – presne tak ako takmer všetko, s čím Apple doteraz prišiel a uspel.
Bez hanby priznávam, že aj ja patrím do stále väčšej množiny applistov. Odkedy som v polovici 90. rokov vyskúšal prácu na „Macu“, odkedy som si pustil prvú pesničku z iPodu a odkedy som prvýkrát zapol svoj prvý iPhone, už len ťažko dokážem pochopiť, prečo sa ľudia trápia s produktami iných značiek.
Dodnes si pamätám, ako mi viacerí priatelia ironicky naznačovali, že je to hlúposť, veď pracovať, počúvať hudbu a telefonovať dokážu aj na svojich „bežných“, spravidla oveľa lacnejších zariadeniach. V nasledujúcich rokoch som sa len tíško usmieval, sledujúc rozširovanie iZázrakov v ich radoch.
Pozrite si fotky Steva Jobsa. Ten tichý úsmev má na perách aj on. Ak by sa aj mala táto éra skončiť, na desaťročie s jablkovým úsmevom už nikto z nás nezabudne.
Robert Žitňanský (1976) je novinár. Pracoval v denníku SME, v týždenníkoch Domino Fórum a .týždeň. V súčasnosti pôsobí v inštitúte SGI a v televízii TA3.
