„Môže sa stať niečo podobné, ako sa stalo počas druhej svetovej vojny vo Francúzsku. V Iraku vznikne hnutie odporu proti Husajnovi, tak ako Francúzi vystúpili proti Hitlerovi a vlastnému zradcovi maršalovi Pétainovi.“ To sú slová Ahmeda Chalábího, vodcu protihusajnovskej opozície, ktorej pätnásťčlenná vojenská rada diskutovala v týchto dňoch v Londýne. Úlohu povestného Charla de Gaulla prebral na seba generál Tawfíq al-Jassírí, bývalý dôstojník Husajnovho námorného loďstva.
Al-Jassírí prestal slúžiť diktátorovi pred desiatimi rokmi po vojne v Perzskom zálive a neskôr sa postavil dokonca na čelo povstania proti Husajnovi na juhu Iraku, ale v tom čase bez nádeje na úspech. Protihusajnovskú opozíciu zastrešuje Iracký národný kongres pôsobiaci v Londýne. Tá už dlhší čas dostáva značnú finančnú podporu z USA a je len zrejmé, že v týchto dňoch, keď sa čoraz viac hovorí o možnom vojenskom útoku USA a časti spojencov na Irak, sa iracká opozícia vehementne hlási o slovo.
Vodca Ahmed Chalábí tvrdí, že vojenská rada na záver londýnskeho stretnutia vyzvala irackých dôstojníkov dosiaľ slúžiacich Husajnovi, aby sa v prípade amerického útoku na Husajnove vojská odmietli postaviť na odpor. Chalábí sa spoločne s generálom al-Jassírím nazdáva, že ak by sa výzva ujala, americký útok by mal nesmiernu nádej na úspech. Kým americký denník The New York Times iba nedávno zverejnil tajný americký plán útoku na Irak, ktorý by sa viedol od severu, juhu a západu a Američania by použili základne v Kuvajte, Turecku a Katare a celkovo by sa malo dostať do pohybu až štvrť milióna amerických vojakov, Ahmed Chalábí núka Američanom oveľa schodnejšiu cestu. Vraj útok na Basru - naftové iracké stredisko na juhu - by mohol byť celkom úspešný. Basra je strediskom pokračujúceho vnútorného šíitského odporu proti Husajnovmu sunitskému stredu. Práve vzbura šíitov na juhu, ako aj odpor Kurdov na severe prinútili Husajna postupovať veľmi tvrdo proti obom častiam štátu. Nie je náhoda, že dnes sú tieto oblasti prikryté ochrannou bezletovou zónou USA a Veľkej Británie. „Ak by sa Američania zamerali na túto oblasť, postup by bol relatívne jednoduchý,“ vraví Chalábí. Americkí stratégovia však veľmi dobre vedia, že aj keď je Husajnova armáda oveľa slabšia než pred desiatimi rokmi, teda po prehre v Perzskom zálive a odchode z obsadeného Kuvajtu, naďalej nemožno podceňovať najmä elitné pluky jeho Republikánskej gardy. Husajn má navyše k dispozícii chemické, biologické a možno aj jadrové zbrane, ktoré by mohol v prípade, že by začal prehrávať, použiť. „Potrebujeme povedať väčšine dôstojníkov, že život bude pokračovať aj po Saddámovi a že ich postavenie sa dokonca zlepší,“ dodáva Chalábí, ktorému sa podarilo utiecť do exilu s manželkou a štyrmi deťmi a ktorý dosiaľ prežil už sedem pokusov o atentát práve v Londýne. Chalábí tvrdí, že v Husajnovom dôstojníckom zbore došlo v poslednom období k značnému rozkladu. Väčšina je zatiaľ ochotná za diktátora bojovať, no menšia, ale významná skupina je vraj rozhodnutá v prípade amerického útoku rozkazy nepočúvať a dokonca sa pripojiť k prípadným americkým inváznym jednotkám.
