Kde nestačil štát chrániť prírodu, zasiahli jednotlivci a tretí sektor.
ILUSTRAČNÉ FOTO – ĽUBOŠ PILC
ého prostredia vstupujú a ovplyvňujú ho predovšetkým iné subjekty. Takouto optikou sa treba pozerať aj na kapitolu programového vyhlásenia vlády M. Dzurindu s názvom Životné prostredie, v ktorej sa hneď v úvode správne konštatuje, že starostlivosť o životné prostredie sa musí stať integrálnou súčasťou každej sféry spoločenského života.
Predsavzatia a ich naplňovanie
V prvých rokoch pôsobenia tejto vlády sa termíny predloženia návrhov nových environmentálnych právnych noriem zvykli presúvať z roka na rok. Posledný rok sa však aj vo sfére životného prostredia niesol v znamení zákonodarnej ofenzívy a počet novoprijatých zákonov je úctyhodný, porovnateľný jedine s porevolučnými rokmi 1990-1992. Ústredným motívom a katalyzátorom prijímania nových environmentálnych právnych noriem bola aproximácia nášho právneho poriadku s právnym poriadkom EÚ. Kvalita a účinnosť novoprijatých zákonov, resp. noviel by si zaslúžila osobitné hodnotenie. Celkovo v tomto smere prevládli pozitíva nad negatívami. Obrovským problémom však naďalej zostáva uplatňovanie či vynucovanie environmentálneho práva v praxi.
