Pred pár dňami trojica primátorov ohlásila snahu o úpravu volebného systému do parlamentu s cieľom posilniť regióny a zaistiť účasť nezávislých kandidátov. Navrhovaná zmena je naozaj výrazná, keďže poslancami sa má stať tých 150 kandidátov, ktorí získajú v absolútnych číslach najviac preferencií.
Po novom by tak „krúžkovanie“ neurčovalo iba to, kto menovite zasadne do poslaneckých lavíc, ale i to, koľko kresiel získajú jednotlivé strany. A v tom je problém. Návrh primátorov totiž úplne ignoruje reálne správanie slovenských voličov.
Zoznamy bez čitateľov
Najviac preferencií u nás dlhodobo získavajú najvyššie umiestnení kandidáti. Od štvrtej či piatej pozície sa počet krúžkov začína prudko znižovať a tento pokles sa končí približne na konci tretej desiatky, od ktorej je situácia takmer všetkých ďalších kandidátov fakticky beznádejná. Stávajú sa i výnimky, akou boli napríklad Matovičovi „obyčajní ľudia“ či predstavitelia OKS na kandidátke Mosta, ale ich posun mal špecifické pozadie a len ťažko sa bude opakovať.
