Ako úder hromu z neba spadlo na ruskú zem pri Jaroslavli lietadlo s ľuďmi, po ktorých na toľkých miestach ostalo prázdne miesto.
Ženy, muži i deti v New Yorku čítali pri pamätníku mená obetí útokov spred desiatich rokov a prihovárali sa tým, ktorých poznali až priveľmi dobre, lebo to boli ich najbližší.
A v stredu podvečer 7. septembra sa v Bratislave spomínalo na židovské ženy zavraždené v koncentračných táboroch. Všetci príbuzní otca Ľuby Lesnej, ktorá s ideou verejného čítania mien prišla, zahynuli, a on jediný, ktorý prežil, o tom nerozprával. Až postupne sa dozvedala, ako to bolo: „Povedala som si, že keď ja o tom neviem, ako to môže vedieť niekto, koho sa holokaust nedotkol.“