Čítam si v knižočke Štefan Krčméry: Estetické štúdie, ktorú zostavil Ján Števček pre edíciu Knižnica Slovenského spisovateľa redigovanú Vincentom Šabíkom. Je z roku 1975. V starých knihách je veľa cenného. Krčméry, známy estetik a kritik, oduševnený matičiar, bol aj dobrý básnik, preto ma zaujíma, čo píše o básnikoch.
U monolitného Jána Hollého okrem iného vyzdvihne aj „zmyslový zážitok“, ktorý si u tohto autora zväčša nevšimneme, napríklad „medossavé včelky“. Pri tom som sa zastavil. Včielky majú bohaté zastúpenie, možno aj zásluhy, u môjho obľúbeného Jána Hollého. O ňom Krčméry napísal, že jeho „vnútorný vid je mohutnejší ako vid Kollárov“, a že „pod dubom sedel, obtočený spevom vtáctva, a keď oslepol, duša žila mu celá v očiach“. Takéto písanie o básnikoch milujem, najmä keď potom napíše : „V hudbe svojich veršov videl.“
Cez prázdniny sme strávili s mojou ženou týždnik na dovolenke, a keď sme už boli na západe Slovenska, zašli sme aj na Dobrú Vodu, kde Hollý dožíval svoj život u priateľa na fare. Nebola to už tá tichá dedinka ako za jeho čias, lež obec, kde na námestí pred kostolom žblnká v kanálikoch dobrá voda.
