Za to, čo Richard Sulík napísal o Grécku a eurovale vo svojej brožúrke o ceste k socializmu, ho už ktosi v zákutiach internetu a Facebooku prirovnal k chlapcovi, čo odhalí, že cisár je nahý. To by mohlo byť trefné. Jednak v tom, že Sulík dokáže naozaj presvedčivo opísať zlo, ale aj v tom, že pritom občas pôsobí, akoby bol v rozprávke.
Aj jeho brožúrka sa číta ľahko ako rozprávka. Nie je to síce andersenovský štýl, ale ani žiadny nudný úradný jazyk, práve naopak: čísla a nezrozumiteľné výrazy odpratal do početných poznámok pod čiarou, neotravuje zbytočnosťami a vždy, keď sa dá, píše ľudovo (chudobné Slovensko zaplatí bohatým Talianom, aby mohli zostať bohatými).
Občas rozprávanie ozdobí spomienkou na predošlé hrdinské činy (vďaka SaS Slovensko ušetrilo 820 miliónov eur na pôžičke Grécku). Nič z toho však neuberá na vážnosti samotného príbehu. Tým, čo ho už z televízie a novín poznajú, pridáva ako bonus nové a nové zápletky, a treba povedať, že väčšinou zaujímavé.
