Sociálne správanie je témou aj poslednej kampane Bažanta. Reklama sa pokúša vystihnúť, čo je v istých situáciách typicky slovenské a čo „nemecké, české, grécke, americké, francúzske, európske, svetové“.
„Mať systém a vyznať sa v ňom, to je nemecké, nemať systém a vyznať sa v ňom, to je slovenské.“ Reklama je voči nám Slovákom aj iným národom kritická, no, ako sa vraví, tak láskavo, nementorsky. Spomínaná kritickosť sa dosahuje veľmi rafinovane, radením porovnávania, využívajúc rozmanité postupy jazykovej negácie a popierania v spojení s obrazom.
V tom tkvie jej príťažlivosť. Pri učení mediálnej komunikácie môže analýza takého typu reklamy slúžiť ako tréningový príklad. Veta „Mať výnimočnú gastronómiu, to je francúzske, mať výnimočný apetít, to je slovenské“ by bez obrazu, na ktorom sa objavia úhľadne naservírované dva slimáky a vzápätí pyramída bravčových rebierok, nedovolila interpretovať konštatovanie aj tak, že Francúzi sú v jedle striedmi, no my Slováci sa radi nezdravo „natlačíme“.
Veta „Nevedieť, kde je Slovensko, je americké“ (spravodajca má za sebou mapu Afriky), „vedieť, kde je Slovensko, je slovenské“ by zosmiešňovala iba Američanov, keby obrazom, v ktorom Slováci sledujú naše správy o počasí, nenaznačovala aj význam, že nás okrem správ o domácom počasí nič iné priveľmi nezaujíma. Táto reklama je hyperkorektná, zrejme zámerne, voči slovenským ženám, pretože konštatovanie „Zobrať si Slovenku, to je anglické, talianske, rakúske aj spojenoarabskoemirátske, ale zobrať si Slováka, to je slovenské“ by mohlo pokojne znieť aj v prevrátenej pozícii objektu – „Zobrať si Angličana, Taliana... je slovenské“.
