My spisovatelia, prekladatelia, divadelníci, hudobníci nechceme viac peňazí, a ak ich chceme, nepýtame ich od teba, naša drahá vláda, my si len želáme, aby si nás neohlodala na kosť na daniach a odvodoch a umožnila nám ďalej si robiť svoju prácu, ktorá je prospešná ľuďom takisto ako ktorákoľvek iná.
My nehrozíme výpoveďami (nemáme ich komu dávať), my nepochodujeme v modrých odborárskych vestách (tento typ hájenia našich práv je nám, žiaľ, mentálne vzdialený), my neštrajkujeme (nemáme koho vydierať). O svoje pracovné príležitosti sa staráme sami a nemáme rôzne sociálne výhody ako tí, o ktorých sa stará štát alebo súkromný zamestnávateľ. Tým skôr nechápeme, prečo ste sa, naši drahí páni ministri financií a práce, rozhodli práve od nás vydrieť pár stovák eur do štátnej kasy, z ktorej zároveň vidlami vyhadzujete do luftu stámilióny.