Od roku 2009 udelil úrad každú štvrtú pokutu za nerešpektovanie jeho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že aj tieto pokuty sa pohybujú len v stovkách eur, je účinnosť aj takýchto sankcií otázna. Podľa štúdie Transparency len tretina potrestaných zadávateľov pristupuje v prípade porušenia pravidiel obstarávania k identifikácii vinníka a k vymáhaniu škody.
Rozhodnutie vlády posilniť autoritu aj cestou verejného, nie straníckeho výberu nového šéfa úradu je dobrým krokom k vyššiemu rešpektu. Podobne tak podmienenie kandidatúry projektom zlepšenia fungovania úradu. Verejnosť bude môcť brať na zodpovednosť plnenie projektu u víťazného uchádzača. Doterajší šéfovia čelili nanajvýš verejným otázkam pri kontroverzných prípadoch.
Traja zostávajúci kandidáti predložili vecne slušné plány. Tie je ľahšie napísať, ako ich dodržať, a najmä mať pri manažovaní úradu potrebnú vysokú integritu. Čo mi v projektoch chýba, je dôraz na analýzy slabých miest legislatívy, praxe i fungovania úradu. V jeho výročných správach je totiž len máločo užitočné. V správe za minulý rok nenájdete slovo elektronická aukcia, hoci zaznamenali rozmach a ich podiel na objeme obstarávaní sa medziročne zvýšil 15krát.
Nehovoriac o tom, že občan nemôže dostať pri žiadosti o informácie o udelených pokutách od úradu odpoveď, akú som pred mesiacom dostal ja: „Keďže príslušný útvar nevedel garantovať kompletnosť informácií, poskytujeme Vám to, čo vyplýva z informačného systému. Ak by ste mali záujem o presné informácie, bolo by potrebné navštíviť archív úradu, čo by vyžadovalo značné časové kapacity, pretože by sa všetky informácie museli vyhľadávať manuálne.“
Gabriel Šípoš. Autor je riaditeľ Transparency International Slovensko.
Autor: Gabriel Šípoš | Autor je riaditeľom Transparency International Slovensko
