Od roku 2009 udelil úrad každú štvrtú pokutu za nerešpektovanie jeho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že aj tieto pokuty sa pohybujú len v stovkách eur, je účinnosť aj takýchto sankcií otázna. Podľa štúdie Transparency len tretina potrestaných zadávateľov pristupuje v prípade porušenia pravidiel obstarávania k identifikácii vinníka a k vymáhaniu škody.
Rozhodnutie vlády posilniť autoritu aj cestou verejného, nie straníckeho výberu nového šéfa úradu je dobrým krokom k vyššiemu rešpektu. Podobne tak podmienenie kandidatúry projektom zlepšenia fungovania úradu. Verejnosť bude môcť brať na zodpovednosť plnenie projektu u víťazného uchádzača. Doterajší šéfovia čelili nanajvýš verejným otázkam pri kontroverzných prípadoch.
Traja zostávajúci kandidáti predložili vecne slušné plány. Tie je ľahšie napísať, ako ich dodržať, a najmä mať pri manažovaní úradu potrebnú vysokú integritu. Čo mi v projektoch chýba, je dôraz na analýzy slabých miest legislatívy, praxe i fungovania úradu. V jeho výročných správach je totiž len máločo užitočné. V správe za minulý rok nenájdete slovo elektronická aukcia, hoci zaznamenali rozmach a ich podiel na objeme obstarávaní sa medziročne zvýšil 15krát.
Nehovoriac o tom, že občan nemôže dostať pri žiadosti o informácie o udelených pokutách od úradu odpoveď, akú som pred mesiacom dostal ja: „Keďže príslušný útvar nevedel garantovať kompletnosť informácií, poskytujeme Vám to, čo vyplýva z informačného systému. Ak by ste mali záujem o presné informácie, bolo by potrebné navštíviť archív úradu, čo by vyžadovalo značné časové kapacity, pretože by sa všetky informácie museli vyhľadávať manuálne.“
Gabriel Šípoš. Autor je riaditeľ Transparency International Slovensko.
