K hlavným obchodným partnerom Grécka patrí Taliansko. K hlavným partnerom Talianska zas Francúzsko a Nemecko.
Pri „divokom“, neriadenom bankrote Grécka hrozí šialené domino, ktoré najprv zvalí Taliansko a neskôr aj Francúzsko, ktoré patrí k základným kameňom eurozóny. V prípade divokého bankrotu Grécka a Talianska by francúzske banky utrpeli vysoké straty.
Francúzskym bankám už klesajú ratingy a majú problémy získavať na finančnom trhu peniaze, ktoré potom ďalej požičiavajú podnikom a domácnostiam. Vyschnutie finančných tokov by rýchlo vyústilo do hlbokej ekonomickej recesie. Možno ešte hlbšej ako v rokoch 2008 a 2009.
Čierne scenáre, že bankrot Grécka a jeho odchod z eurozóny bude stáť 3–tisíc miliárd eur, by boli ešte pred mesiacom absurdné. Veď celý dlh Grécka je 350 miliárd eur, t. j. desatinu nákladov odhadovaných v čiernom scenári.
Čierny scenár sa však približuje rýchlejšie, ako sme si dokázali predstaviť. Ak eurozóna rýchlo nepodnikne účinné opatrenia, môže do konca roka v jej súčasnej podobe skončiť.
Nedôveryhodné sľuby
To najdôležitejšie, s čím sa musí eurozóna vyrovnať, je strata dôvery v jej budúcnosť. Taliansko či Grécko nie sú po prázdninách viac zadlžené ako pred nimi. Nedokázali však finančné trhy presvedčiť, že to so zmenou ekonomickej a finančnej politiky myslia vážne.
Keď začali pred niekoľkými mesiacmi Taliansku rásť úroky na štátny dlh, Berlusconiho vláda rýchlo prisľúbila reformy zamerané na okresávanie verejných výdavkov, zvyšovanie flexibility pracovného trhu a lepšieho výberu daní. Keď tlak trhov trochu klesol, reformné plány sa začali zmäkčovať. Kto má takejto vláde veriť a požičiavať peniaze?
Európski politici musia voličom jasne vysvetliť, že súčasný spôsob fungovania eurozóny už nie je udr〜žateľný. Ak chcú zabrániť divokému rozpadu eurozóny a odvrátiť recesiu, musia priznať to, čo každý vidí: že pre Grécko už niet záchrany pred bankrotom.
Zhnitý zub treba vytrhnúť
Treba sa vzdať nádeje, že zhnitý zub sa vylieči „sám od seba“, vďaka vyšším dávkam analgetík v podobe záruk a pôžičiek pre nezodpovedné vlády. Vôbec to neznamená, že musí dôjsť k rituálnemu vytrhnutiu Grécka z eurozóny. Grécky bankrot sa musí udiať riadeným spôsobom.
Európa sa môže inšpirovať dlhovou krízou v Latinskej Amerike v 80. rokoch minulého storočia. Základným nástrojom reštrukturalizácie dlhu boli vtedy tzv. Bradyho dlhopisy (pomenované podľa bývalého ministra financií Spojených štátov Nicholasa Bradyho).
