Správy STV sú skôr akési doplnkové spravodajské zhrnutie a krok vedenia je pre Správy STV skôr rana z milosti.
To, že večerné Správy STV nie sú exkluzívnou spravodajskou reláciou, sme si už zvykli. A nie je ani novinkou, že počet divákov, ktorí si ich večer pozrú, je ďaleko za tým, koľkí ich pozerajú na Markíze a Joj.
Napríklad Televízne noviny Markízy majú päťnásobne viac divákov ako Správy STV. Prekvapením posledných dní je, že nijako dlhé Správy STV sú od septembra takmer o polovicu kratšie – vedenie sa rozhodlo ich skrátiť z 25 na 15 minút. To, čo z nich ostalo, si už označenie „hlavná spravodajská relácia“ nezaslúži.
Sú ako z rýchlika, moderátori aj redaktori pridali na rýchlosti, z ich prejavu zmizli akékoľvek pauzy, miestami sa zdá, že ani nedýchajú. Ale to je najmenší problém. Do takého malého časového priestoru sa toho veľa nevojde, príspevky sa skrátili a ich počet sa zredukoval z 15 na približne 10. Na porovnanie Markíza či Česká televízia majú aj viac ako dvadsať príspevkov denne.
Reportáže o politických udalostiach tvoria v Správach STV len striedajúce sa prestrihy výpovedí politických aktérov doplnené strohými jednoduchými vetami redaktora. Do správ sa dostáva výber najdôležitejších udalostí dňa, priestor na vlastné témy je výrazne obmedzený. Občianske či regionálne témy sú zriedkavejšie.
Zahraničie nás nezaujíma
Kým ani predtým STV nepokrývala podrobne zahraničné spravodajstvo, dnes je správ o dianí vo svete len pár, je problém dostať pár viet aspoň do bloku Zahraničných správ.
Pritom v súčasnosti majú redakcie prístup k exkluzívnym zahraničným reportážam zo svetových agentúr, doplnené infografikou, z ktorých akákoľvek redakcia môže priniesť atraktívne spravodajstvo zo zahraničia, bez toho, aby tam vyslala svojich ľudí. V Správach STV na to jednoducho nie je priestor. Ako veľká blamáž sa ukázali napríklad Správy STV v nedeľu, keď si celý svet pripomínal výročie 11. septembra.
