Aktuálne dianie v eurozóne predstavuje scenár, ktorý by pred niekoľkými rokmi nepripúšťali zrejme ani najväčší odporcovia myšlienky spoločnej meny. O vážnosti situácie svedčia mimoriadne opatrenia, ktoré zachádzajú ďaleko za hranice pôvodne dohodnutých pravidiel hry. Pritom nedodržiavanie vlastných pravidiel v eurozóne nie je nič nové, rovnako ani slabá vymožiteľnosť ich dodržiavania.
Málokto sa dnes zamýšľa nad samotnými pravidlami. Nechcem navodiť dojem, že ospravedlňujem nedodržiavanie pravidiel tým, že sú k nim výhrady. V očakávaní veľkých zmien sa treba zamyslieť nad tým, ako nastaviť pravidlá do budúcnosti, a to aj čo sa týka ich kvality a zmysluplnosti.
Pravidlá bez vypovedacej sily
Tak napríklad obe fiškálne pravidlá z takzvaných maastrichtských kritérií sa stali univerzálnym meradlom, podľa ktorého posudzujeme vlády a krajiny, robíme závery o ich (ne)zodpovednosti a porovnávame hrušky s jablkami. Pritom vypovedacia sila oboch kritérií až tak mnoho nehovorí.