SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Žijeme v tridsiatych rokoch?

Slovensko sa možno dostane do situácie, keď bude môcť výhody únie čerpať, len ak sa vzdá slobody v daniach a rozpočte. Ako sa potom rozhodnúť?

Niektoré výroky zo smutného obdobia medzi Veľkou Depresiou a svetovou vojnou môžu byť aj dnes povedomé. Obzvlášť jasno mal vo veciach vtedajší americký minister financií Andrew Mellon: „Zlikvidujte zamestnancov, zlikvidujte zásoby, zlikvidujte farmárov, zlikvidujte nehnuteľnosti... Očistí to systém od hniloby.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj dnes sa mnohí politici hlásia k dedičstvu tých, ktorí chceli za každú cenu udržať zlatý menový štandard, sekať rozpočty, nechať padnúť banky, zvýšiť clá. Dobrá medicína – vtedy aj teraz – podľa nich musí bolieť. Aj keby sa neskôr ukázala vecne nesprávna a politicky deštruktívna.

SkryťVypnúť reklamu

Momentálna slovenská debata, bez ohľadu na sprievodné zemetrasenie v koalícii, je stále skôr o technických aspektoch eurovalu. A o presúvaní Čierneho Petra politických nákladov medzi rôznymi vládcami našej krajinky. No v pozadí sa postupne prebúdza väčší problém. Možno sa ukáže, že cenou za zachovanie eurozóny – alebo za naše zotrvanie v jej severnom jadre – bude dohoda, podľa ktorej bude o príjmoch a výdavkoch rozpočtu rozhodovať nová únijná vláda.

Rozpočtová federácia

Zjednotenie rozpočtových politík zatiaľ nie je jediný, a asi ani najpravdepodobnejší scenár. No treba o ňom vážne hovoriť, pretože niektoré jeho časti sa čoraz častejšie objavujú na čoraz významnejších diskusných stoloch.

Spoločné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti – limity na dlh, deficit, a prípadne prevádzkové a kapitálové výdavky vlády – sú z nich najmenej kontroverzné. Na papieri boli už v pôvodnom pakte stability, a ich slovenskú verziu v paragrafovom znení postupne prežúva široká parlamentná komisia.

SkryťVypnúť reklamu

Agendou dňa je spoločný manažment dlhu. Napríklad eurovaly. A nákup trhmi nechcených vládnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou. V princípe by malo ísť o riešenie problémov krajín, ktoré si momentálne nevedia požičať, no samotnú úroveň dlhu by mali za tri až päť rokov zvládnuť.

Súčasné ad hoc kroky by sa pri konečnom riešení zmenili na automatické ručenie za záväzky členov eurozóny a ich najväčších bánk eurovalom alebo ECB. Alebo priamo na vydávanie európskych dlhopisov.

Prerozdeľovacia únia existuje už dlhé roky, jej najviditeľnejším prejavom sú eurofondy. Keďže sme doteraz boli na jej prijímajúcej strane, našim predstaviteľom neprekážala. Na vyššiu úroveň sa dostane aj bez ďalšieho politického rozhodnutia v momente, keď skrachuje niektorý zo štátov, ktoré sú momentálne v intenzívnej starostlivosti. Inými slovami, zanedlho. Keďže množina zázrakov, ktoré by tomu mohli v Grécku zabrániť, sa už vyčerpala.

SkryťVypnúť reklamu

Spoločné dane sú pre naše politické elity asi najväčšou prekážkou pre pristúpenie k dohode o novom usporiadaní Európy. Hoci ekonomické argumenty pre istú mieru zjednotenia sú očividné (napríklad základy DPH a spotrebné dane sa čiastočne harmonizujú už dnes), v hlavách našej elity sú nízke, ploché dane úzko spojené so slovenským hospodárskym tigrom. Francúzom a Nemcom navzdory.

Sklon k hľadaniu technokratických záplat v rámci existujúcich inštitúcií je pochopiteľný, prehlbuje však nepríjemnú odtrhnutosť systému od občanov. A nedá sa robiť donekonečna. Veľké presuny peňazí medzi krajinami ani zjednotenie daní by Európania bez spoločnej ekonomickej vlády dlho nezniesli. Koniec koncov, ak majú Nemci a Holanďania celú party platiť, určite budú chcieť mať slovo aj v tom, aká hudba bude hrať, a kto s kým bude tancovať.

SkryťVypnúť reklamu

Dokážu v tejto situácii národní – napríklad slovenskí - politici prehltnúť samotnú myšlienku centrálneho rozhodovania, zodpovedajúceho sa celému európskemu politickému národu? Ak nie, reálnym rizikom je rozpočtová federácia-nefederácia. S centrálnymi inštitúciami, ktoré nebudú mať odvahu ani legitimitu na skutočné riešenia. A keď ich náhodou urobia, tak sa budú na národných úrovniach len ťažko presadzovať.

Niečo chcieť, niečoho sa vzdať

Slabiny Slovenska – nízku úroveň ľudského, spoločenského a trochu aj fyzického kapitálu a podradné verejné aj súkromné inštitúcie – nám únia pomáha riešiť. Napriek škaredej byrokracii, ešte ohavnejšiemu eurospeaku a korupčným eurofondom doteraz až neuveriteľne prínosným spôsobom.

Korupcia v každej z nových krajín po vstupe výrazne klesla, desiatky tisíc Slovákov – vrátane mňa - dostali vzdelanie za peniaze iných krajín, a za bankový prevod na Oravu aj do Paríža dnes platíme rovnako. Môžeme cestovať a pracovať bez šikanovania na hraniciach a cudzích úradoch práce. Stojí to za fiškálnu úniu a ďalšie obmedzenie suverenity v dôležitých otázkach?

SkryťVypnúť reklamu

Myslím si, že áno. Solidarita medzi krajinami, a s ňou spojené dotovanie chudobnejších alebo menej rozvinutých je zrozumiteľný a obhájiteľný princíp, ktorý je pre Slovensko v praxi aj evidentne výhodný. Navyše, možno by bola federálnejšia únia lepšie pripravená na riešenie krízových situácií.

Súčasný podiel daní na slovenskej ekonomike je nízky, a podľa návrhu štátneho rozpočtu má o tri roky klesnúť medzi najnižšie hodnoty v bohatom svete. Neprekážalo by mi, keby sa dane rozumne zvýšili. Rozhodnutím demokratickej reprezentácie nielen v Bratislave, ale pokojne aj v Bruseli.

Na druhej strane, dá sa to ľahko prestreliť, a mocnosti môžu chcieť dane manipulovať vo svoj prospech. Čo najširšia daňová suverenita by preto určite mala byť tým, o čo budú naši politici bojovať do poslednej chvíle. A nie všetky dane sa musia zjednotiť – stačí sa pozrieť na rozdiely medzi nemeckou a americkou daňovou úniou. No na konci dňa, ak niečo budeme chcieť, možno sa niečoho budeme musieť vzdať.

SkryťVypnúť reklamu

Ak budeme mať my malí a chudobní silné slovo pri tvorbe nových pravidiel, naše oprávnené záujmy fiškálna integrácia málokedy ohrozí. Samozrejme, pri ich písaní budeme chcieť byť tvrdí, zásadoví a vynaliezaví. Ale najmä, musíme pri nich byť.

Príbeh Slovenska v Európe

Úlohou politikov nie je len manažovať vzťahy, záujmy a personálne nominácie. Ani zabezpečiť, aby ceny boli nízke a vlaky chodili načas. Majú aj ponúkať príbehy a posúvať národnú imagináciu smerom k víziám, ktoré pokladajú za správne. Z konca deväťdesiatych rokov si pamätám presvedčivosť posledného voličsky príťažlivého príbehu Slovenska. Nie sme Rusko ani Balkán, chceme na Západ.

Dnes má jediný zrozumiteľný príbeh Richard Sulík. My sme tí silní, zodpovední a bohatí, a leniví počerní Gréci nech idú do socialistickej Afriky. Wildersovsky populistická, ťapákovsky obmedzená, a priznajme si, vzhľadom na našu zaostalosť a závislosť až komická línia. No jednoduchá, konzistentná a v sklamaní z bruselskej sklerózy autentická. Ak bude podmienkou zotrvania v eurozóne fiškálna integrácia, sulíkovci ju pravdepodobne odmietnu.

SkryťVypnúť reklamu

Čakajú nás neisté a nebezpečné časy. Zvyšok pravice aj Smer kombinuje a lavíruje. Možno až natoľko, že nám v prípade núdze nebudú vedieť vysvetliť žiadne veľké rozhodnutie.

Rozumejú, čo nás čaká, no jasné obrysy európskeho plánu pre Slovensko zatiaľ nemajú. Založeného napríklad, okrem nevyhnutnej obrany našich záujmov a rozumných technických detailoch, aj na dôvere, spolupráci, pozitívnej zmene a nádeji. Keby tak v minulosti nerozmýšľali naši západní susedia, nie sme v únii ani v eurozóne.

Lebo ak občanom neponúkne atraktívny pohľad na svet štandardná, rozumná politika, budú ho hľadať na jej okrajoch. Ako v tridsiatych rokoch.

(Autor je bývalý poradca minulej aj súčasnej vlády, riaditeľ pre stratégiu ZP Union)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  1. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  2. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  3. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  6. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  7. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  8. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 707
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 612
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 915
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 996
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 842
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 270
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 099
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nezávisle od výsledku, pohroma je istá.


2 h
Nataša Holinová

Paseka sa začala balíčkom.


15 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


17 h
Generálny riaditeľ 365.bank Andrej Zaťko

Zachraňovať netreba len jednotlivcov, ale aj štát a jeho esenciálne súčasti.


19 h

Blogy SME

  1. Jozef Ďanovský: 6 rokov vo väzení ako psychológ
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: Aktér vraždy exprimátora Hurbanova ostal bez trestu. Je mestský policajt a stráži verejný poriadok
  3. Seniori v pohybe: Jaroslav Servátka: „Seniori dokážu prekvapiť a prekvapujú pravidelne.“ 1.časť
  4. Jan Pražák: Sex ve třech?
  5. Ľuboš Vodička: Tajomstvo meča z Mariánky
  6. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  7. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  8. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 19 345
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 529
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 577
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 366
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 967
  6. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 495
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 273
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 259
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
SkryťZatvoriť reklamu