Eskort Ivana Lexu sa v mediálnom podaní javí ako plážové prázdninové dobrodružstvo, či v lepšom prípade ako dobrodružný román. Symbolizujú to najmä fotografie usmiateho exriaditeľa SIS držiaceho okolo ramien čierneho policajného dôstojníka juhoafrickej polície. Lexa ako skúsený manipulátor rýchlo pochopil, že médiá prahnú po senzácii. Aj im ju doprial. Familiárne gesto voči svojmu takpovediac väzniteľovi je dokonalým gýčom, po ktorom siahne každé médium. Do úzadia sa tak dostáva pravý zmysel príbehu exriaditeľa SIS, ktorý je plný vážnych podozrení a politických súvislostí.
V prvom rade je potrebné evidovať, že Ivan Lexa bol na území JAR zadržaný bez platného cestovného dokladu. Táto okolnosť je súčasťou iných podozrivých udalostí sprevádzajúcich jeho dvojročný pobyt v cudzine. Medzi ne patrí samotný spôsob vycestovania, ako aj konšpiratívne presuny z miesta na miesto a z krajiny do krajiny. Práve toto konanie dokazuje, že Ivan Lexa sa v skutočnosti necíti politicky prenasledovaný a nikdy seriózne neuvažoval o získaní politického azylu. Keby bol politickým utečencom, pokojne by mohol požiadať o azyl v ktorejkoľvek demokratickej krajine a nepochybne by uspel. Nikdy nič také neurobil, ale viedol konšpiratívny spôsob života - a vedel prečo. Vypátrať takúto osobu nie je jednoduché a je to možné urobiť iba spravodajskými metódami, za čo patrí obdiv príslušným slovenským orgánom, ktoré dokázali prostredníctvom svojich kanálov preniknúť až do blízkosti Ivana Lexu a informovať o tom miestnu pobočku Interpolu a juhoafrickú políciu.
