Ekonómovia tvrdia, že vraj človek je tvor múdry. Medzi sebou sa sporia už len o to, ako veľmi je múdry. Tí s istou dávkou skepsy si myslia, že sa ľudia poučia z minulosti: keď manžel vie, že som u kamarátky, bude mu jasné, že namiesto o sľúbenej 12.00 h prídem od 14.00 h a s obedom nebude počítať. Potom sú ekonómovia, ktorí majú v rozumnosť ľudstva väčšiu dôveru a hovoria o „racionálnych očakávaniach“: keď manžel vie, že som u kamarátky a navyše v rádiu započuje o dopravnej zápche, nebude pre istotu počítať ani s večerou a rovno sa vypraví do krčmy.
Ako ekonómka by som nemala poučiteľnosť ľudstva spochybňovať, pretože by som musela zavrhnúť vari všetky súčasné ekonomické teórie. Ale pravdu povediac, moja viera v ňu dostáva vážne trhliny.
Ako si vysvetliť rokovanie americkej centrálnej banky? Od krízy v roku 2008 už dvakrát urobila niečo, čo sa nazýva „kvantitatívne uvoľnenie“. Nešlo o nič iné než o držanie dlhodobých úrokových sadzieb extrémne nízko a k tomu pumpovanie peňazí do ekonomiky. To aby sa americká ekonomika lepšie dostala z krízy. Že by to fungovalo, to sa vážne povedať nedá. Spôsobilo to však niečo iné: celosvetovo vyššiu infláciu.
