Keď sa cár Ivan IV., zvaný Hrozný, uchádzal o spojenectvo a ruku anglickej kráľovnej Alžbety (či vo svojich najparanoickejších chvíľach o azyl u nej), vykresľoval sám seba ako presvedčeného reformátora snažiaceho sa civilizovať svoju divokú a zaostalú krajinu.
Z vlastného pohľadu mal aj pravdu, aj keď sa jeho „modernizačné“ snahy obmedzovali najmä na posilnenie armády a centralizáciu moci. Ruská diplomacia má niekoľkostoročnú, v podstate neprerušovanú tradíciu balamutenia sveta a najmä Západu, od ktorého potrebuje príjmy a technológie upevňujúce moc vládcov impéria.
