Vyjadrenie Maríny Čarnogurskej vyvolalo vo mne rozpaky. Snaha poslanca Ondreja Dostála mala zdravú dávku nekonvenčnosti, najmä ak má ísť o permanentné poukazovanie na nedemokratické praktiky či už Číny, Ruska alebo hoci i USA. Autorka uprednostňuje falošnú obhajobu práva na akúsi tradíciu a roku 1949 v dejinách Číny, ktorý však znamenal začiatok krutovlády komunistov, vyvražďovanie, čínske gulagy, kultúrnu revolúciu, zničenie historického Tibetu...
Článok vyznieva pozérsky a servilne. Prijatie pozvania ešte neznamená automatické mlčanie. To by bolo pokrytecké a aj nekresťanské. Obrazne povedané, tiež si nezapálim s Fidelom Castrom cigaru alebo s Alexandrom Lukašenkom nezmlátim a nezatvorím nejakého demonštranta len preto, že „by sa to malo“.
