Keď som našiel v poštovej schránke pozvánku na súkromné stretnutie pri príležitosti 75. narodenín Václava Havla, zaujali ma v nej dva riadky: „Je dávným přáním Václava Havla prožít s přáteli večer bez formalit, stresu a protokolu.“ A druhý: „Dress Code: přísně neformální.“
Stretnutie sa totiž nekonalo v nijakom noblesnom historickom paláci či v luxusnom hoteli, ale v Centre súčasného umenia DOX v pražských Holešoviciach. Aj mnohí hostia tam prichádzali neformálne. Napríklad ja spolu so šéfredaktorom periodika Svět a divadlo Karlom Králom a muzikantom Jiřím Stivínom električkou.
Na pódiu v DOXe sa popri Stivínovi vystriedali „neformálne“ kapely a hudobníci od Melody makers Ondřeja Havelku cez The Plastic People of the Universe a Garage až po Vlastimila Třešňáka a Jaroslava Hutku. A aj oslávenec Václav Havel, po dlhej chorobe akoby éterickejší, drobnejší a ešte ostýchavejší, sa usadil na pódiu na stoličke, oprel sa o paličku a tichým hlasom nás previnilo oslovil: „Čím jsem starší, tím jsem plašší...“ To povedal veľký malý muž, ktorý odjakživa vynikal nemilosrdnou iróniou – a najmä voči sebe samému!
