Prvé septembrové týždne sme s mojou ženou strávili v Japonsku. Počasie v tomto období je známe svojimi dramatickými zmenami. Len pár dní pred naším príchodom vyčíňal na západe Japonska tajfún, keď utíchol, nastali zničujúce horúčavy, ktoré trvali celých osemnásť dní.
Deň po našom odchode udrel ďalší tajfún, v poradí pätnásty, ktorý rozvodnil rieky a spôsobil masívne zosuvy pôdy. V správach priniesli reportáž z upršaného Tokia, bolo vidieť ako vetrisko láme chodcom dáždniky. Čo je však zaujímavé, mnoho žien sa ukrýva pod dáždnikom, aj keď neprší. Japonky sa totiž úzkostlivo chránia pred slnkom pod elegantnými slnečníkmi.
V Japonsku musia byť ľudia počas roka pripravení na pôsobenie rôznych prírodných síl - na zemetrasenia, cunami, zosuvy pôdy, záplavy, tajfúny či na sopečné erupcie. V porovnaní s týmito silami je slnečné žiarenie zdanlivo menší problém, ale ľudí rovnako znepokojuje.
Všeobecne platí, že miesta nachádzajúce sa v nižšej zemepisnej šírke, majú viac ultrafialového žiarenia. Územie Japonska sa tiahne zo severu na juh, takže južný ostrov Kjúšú má oveľa silnejšie UV žiarenie, než severný ostrov Hokkaidó. Zemepisná šírka Hokkaidó je takmer rovnaká, ako má Chorvátsko, v Tokiu je ako na Malte a ostrov Kjúšú má podobnú zemepisnú šírku ako Severná Afrika.
Možno ste videli v Bratislave japonských turistov oblečených v košeliach s dlhými rukávmi a s klobúkmi na hlavách, napriek tomu, že bolo horúce leto. Je to ich zvyk z Japonska. Japonskí turisti sú väčšinou starí ľudia, a tí si chránia kožu, lebo sú náchylnejší na tvorbu nepekných pigmentových škvŕn.
