Odpoveď na túto otázku hľadá dokument Press Pause Play dvojice mladíkov Davida Dworského a Victora Köhlera. Vo filme použili výpovede osobností z najrôznejších sfér, s najväčšou koncentráciou na hudbu a filmový priemysel.
Čo bude ďalej, keď už dnes môže každý natočiť film za päť korún a z pohodlia svojho bytu ho zavesiť na YouTube? Kam sa posúva hudba, keď nedostatky interpretov umne vyriešia technici na vyspelých mašinkách?
Úkony, ktoré pred dvadsiatimi rokmi trvali pol roka, sú dnes otázkou jedného kliku. Vytráca sa dôležitosť (znalosti) umeleckého remesla. Technický pokrok rezultuje do sterilnej dokonalosti obrazu a zvuku, masové šírenie dát zase do informačného pretlaku, v ktorom je čoraz ťažšie si niečo všimnúť, nieto ešte rozpoznať kvalitu.
Film je postavený na hovoriacich hlavách, poprestrihávaný zábermi z videoklipov, koncertov a vysvetľujúcimi animovanými vsuvkami.
Autori za osobnosti reprezentujúce digitálny vek vybrali napríklad Mobyho, „autora trhákov“ Setha Godina (inak literatúra nie je zastúpená), mladú režisérku Lenu Dunhamovú, islandského skladateľa Olafura Arnaldsa alebo speváčku Lykke Li. Aj zvyšok obsadenia je zaujímavý, svoje si povedia producenti veľkých hudobných štúdií, učitelia filmových škôl, zakladatelia Napsteru či nezávislí hudobníci.
