V dnešnej Európe sú prezidenti, premiéri a šéfovia európskych inštitúcií obyčajne príslušníkmi politickej triedy. Svoje miesto na politickom výslní si vydobyli bez toho aby sa ponorili do bežného života. Len málo z nich sa okrem politiky preslávilo niečím iným a je nemožné predstaviť si, čo títo ľudia budú robiť v dôchodku – teda okrem toho, že budú písať nečitateľné memoáre ako dôkaz svojho niekdajšieho významu.
Bez vlastností vodcu
Václav Havel je žiarivou výnimkou z platného pravidla. Jeho celoživotný záujem o politiku bol pestovaný z pozície mimo nej.
Preslávil sa ako dramatik a esejista, ktorý by si zaslúžil pozíciu jedného z najvýznamnejších Čechov modernej doby, i keby nikdy nebol zvolený za prezidenta. A jeho nepolitická identita, antipolitický postoj poznamenali jeho dve prezidentské obdobia spôsobom, ktorý mal pre obyvateľstvo tejto krajiny ďalekosiahle dopady.
