ká a to, či bude rovnako úspešná, je zatiaľ otázne.
To, že politici HZDS svojho kolegu zastávajú a obhajujú, je normálne. Nenormálne sú viaceré spôsoby, ktorými tak robia. Ak vo všeobecnosti „prijateľný“ podpredseda HZDS Vojtech Tkáč hovorí, že „Slovensko má prvky policajného štátu, čo dokazuje postup v kauze bývalého šéfa SIS“, ako potom pomenovať najmä obdobie v rokoch 1994 - 1998, počas ktorého prišlo k únosu slovenského občana, zmareniu referenda, účelovému nerešpektovaniu ústavy či k zaradeniu jeho straníckeho šéfa medzi 10 najväčších nepriateľov slobody tlače? To sú pritom iba najočividnejšie a oficiálne potvrdené prvky spravovania štátu pod vedením HZDS. Na ktorých sa - prinajmenej angažovaním v hnutí - spolupodieľal aj Vojtech Tkáč. Ak poslanec Tkáč navyše jedným dychom oznamuje verejnosti, že je reálne, aby vyšetrovatelia podali „Ivanovi Lexovi chemické látky, pod vplyvom ktorých by mohli získať jeho priznanie“, ide už nielen takmer o šírenie poplašnej správy, ale tiež o odbúranie zvyšku jeho, vo všeobecnosti prijateľnej, povesti právnika.
