Vojna o euroval, ktorá na Slovensku kulminuje, je zvláštna. Avšak na úplne rovnaké motívy, na akých sa zrazili a zrážajú napríklad Belgicko s Francúzskom (Dexia), Sarkozy s Merkelovou (rekapitalizácia v Európe) či MMF, Obama a spol. s celou eurozónou.
Aj Sulíkovi a SaS ide „iba“ o to, aby náklady zastavenia krízy neplatili ich voliči. Rozloženie strát, teda obrana národných záujmov v kontexte, že všetci sme spútaní globálne, je jadrom všetkých rokovaní o valoch, rekapitalizáciách či dolárových linkách, ktoré zúria vo svete.
To je realita, nie „solidarita“. Zo Slovenska je akurát nepredstaviteľné, že ak si uplatníme akýsi „opt out“ z prvého či druhého valu, tak náklady voličov budú menšie. Taká verzia budúcnosti, v ktorej by sa na vzbure proti globálnemu konsenzu dalo viac zarobiť ako prerobiť, je nad všetku obrazotvornosť.
