Po skúsenostiach v Grécku, ale aj rýchlom zadlžovaní na Slovensku, bolo načase zaviesť prísnejšie ústavné pravidlá. Je tento nový rozpočtový bič dostatočný?
Podľa návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je strop dlhu verejnej správy 60 percent HDP, pričom sa horný limit do roku 2027 zníži na 50 percent.
Slovensko vo svojej histórii dlh na úrovni 50 percent HDP nikdy neprekročilo a rok 2010 ukončilo na úrovni 41 percent HDP.
Zakázaná horná hranica sa teda nejaví až tak prísne, no pozitívom je odstupňovanie sankcií už od prekročenia 50 percent HDP. Či sú tieto sankcie dostatočné a vláda bude mať voči nim reálny rešpekt, ukáže prax, no podľa môjho názoru je pri dosiahnutí stropu trest málo prísny.
V takom prípade má podľa návrhu vláda požiadať parlament o dôveru. Bič by však mohol plesknúť ešte silnejšie a vláda by mala pri jeho dosiahnutí automaticky odstúpiť.
Nevýhodu návrhu vidím tiež v sankciách až na základe už dosiahnutého zlého hospodárenia. Zákon neudáva žiadnu povinnosť preventívnej prípravy na nedodržanie plánovaného deficitu.
Mohla by sa tu zahrnúť povinnosť už pri návrhu rozpočtu stanoviť výdavkové kapitoly, ktoré budú automaticky znížené pri zreteľnom prekročení plánu už počas roka.
Môže byť samozrejme predčasné už dnes hľadať prípadné budúce škrty a taktiež to uberá popularitu vláde, no zároveň minimalizuje možnosť prehnane optimistického či „neúmerne sociálneho“ nastavenia rozpočtu.
Už dnes by bola vláda prinútená vysloviť aspoň časť krokov, ktoré podnikne pri neplánovane vyššom deficite pred koncom či v priebehu roka.
Rozpočtový bič je určite pozitívnym krokom vpred, no mohol by v hraničných prípadoch bolieť trochu viac a plieskať preventívnejšie, nie až „po funuse“.
Autor: Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank
