Nevera po slovensky, tak akosi označili Sulíkovo odmietanie eurovalu doma i za hranicami všetci jeho kritici. Richard Sulík a jeho družina sú vraj neverní európskym ideálom, vraj nepochopili, o čo ide v eurozóne, a nemiestne vydierajú partnerov, ktorí to s úniou myslia dobre a žehnajú eurovalu.
Odhliadnuc od toho, že politici, ktorí problém zadlžovania dlho neriešili, dnes eurovalom žehnajú hlavne sebe podľa motta, rýchlo prijať niečo, len aby sme v hanbe neostali, faktom ostáva, že stále nikto nevie, aké dôsledky prijatie eurovalu pre Európu bude mať.
Zatiaľ nenasvedčuje veľa tomu, že euroval eurozónu naozaj zachráni. Proti sebe stoja dva tábory a je neférové tváriť sa, že ten, ktorý má väčšiu politickú silu, má aj pravdu.
Možno je pravda u Sulíka a jemu podobných, ale to sa sotva kedy dozvieme. Keď pôjdeme cestou eurovalu, nikdy nezistíme, ako by sa veci odvíjali, keby sme ňou nešli. Čo však rozpor už teraz odhaľuje, je skutočnosť, že neverou k európskemu ideálu páchne celá únia.
