Poznáte to, keď niekto spustí: „odprezentovať, odpozerať, napozerať, odsledovať, dovysvetľovať, doprekladať, vymeditovať, vydokladovať, preposlať, odposlať“. Nové slovesá v hovore len tak lietajú ako predponami obložené chlebíčky.
Tento „skladačkový“ proces mnohých dráždi, považujú ho za prznenie materčiny, ale generácia, ktorá vyrástla na legu, rýchlom klikaní aj klipkaní, ho zbožňuje. Kritici vidia v tomto jave vplyv nemčiny alebo preberanie z češtiny, alebo nedostatok logického uvažovania, nízku citlivosť na popieranie sa významov nahromadených predpôn.
Zástancovia „predponovania“ obhajujú právo na presnosť výrazu, hovoria, že všetky tie dvoj- či trojpredponové slovesá súvisia s úsilím vyjadriť sa čo najpresnejšie. Dodávam k tomu, že aj čo najrýchlejšie.
