Vláda premiérky Radičovej padla. Prvé ohlasy zo sveta sa riadili podľa zásady: čím ďalej od Slovenska, tým hysterickejšie.
Akýsi blogger na internetovej verzii Wall Street Journal hovoril o nezodpovednom hazardovaní s osudom západnej civilizácie. Nie je však jasné, či si náhodou nerobil žarty. Ale i v Prahe písal v stredu komentár Lidových novin trochu pateticky. Teraz sa v Bratislave rozhoduje o budúcnosti eura.
Problém je v tom, že o budúcnosť eura nakoniec vlastne ani nešlo. Išlo v prvom rade o budúcnosť vlády premiérky Radičovej.
Tak to v politike chodí
Hýbateľom problému bol líder SaS Richard Sulík. Zaujal zásadnú a samu osebe presvedčivú pozíciu: Slovensko je najchudobnejšou krajinou eurozóny, nemôžeme sa hrať na grandov a zachraňovať francúzske banky, keď máme holé zadky. Fakticky by na sumu, ktorou prispieva na sanáciu eurozóny, musel každý Slovák pracovať dvaapolkrát dlhšie než jeho nemecký kolega. Trošku podobne sa nedávno ohradzovala proti pomoci Grécku i premiérka.
Okrem presvedčivosti argumentácie rátal Richard Sulík nepochybne i s tým, že zásadný postoj v tejto pre slovenskú verejnosť takej citlivej veci prikŕmi stranícke preferencie. Netreba sa nad tým pohoršovať, tak to v politike chodí.
