Nie každý deň sa v nich spomína Slovensko – pred eurovalom naposledy tuším pred 7 rokmi a tuším v súvislosti s dobrým pivom. Samozrejme, preháňam.
Je to zvláštny pocit, čítať o probléme, ktorý sme všetci niekoľko hodín (dní, týždňov…) intenzívne riešili ako najpálčivejší, a teda mu prischol aj určitý (značne) emociálne vypätý podtón, v novinách na inom konci sveta. Chýbala pálčivosť, chýbala hystéria. Vymenované fakty pôsobili upokojujúco, človek by takmer nemal dôvod neveriť ústretovým slovám JUDr. Fica. Veď je to len ďalší politik, keď o ňom bez viacvýznamových adjektív píšu Timesy.
Udalosti napínavej noci z utorka na stredu boli zoradené chronologicky, bez dôrazu na to, aký mali na nás Slovákov, ktorí s napätím čakali na výsledok, dosah. Ak neschvália euroval, padne vláda - sa úplne inak číta v SME a v Times. Vzdialenosť oceánu aj z nás robí len zahraničné „news“.
A predsa to bolo tentoraz trochu inak. Malinké Slovensko, známe Tatrami, pivom a marginálne nejakým zákonníkom indikujúcim neslobodu tlače, zrazu zamiešalo karty na euromape. A z pohľadu zvonka, čuduj sa svete - tiež úplne sucho napísané -poukázalo na to, ako sa európska situácia s eurovalom môže zmeniť na rukojemnícku drámu jednej lokálnej politickej scény. V širších súvislostiach sme údajne odzrkadlili nedostatky systému, ktorý pri zložitých rozhodovaniach závisí od hlasov rôznorodej skupiny národov.
