V súvislosti s výmenou vlády zatiaľ koná prezident podľa Ústavy SR. A podľa nej bude konať aj v prípade, keď čo najskôr odvolá „starú“ vládu a vymenuje „novú“.
V tomto prípade totiž nemôže poveriť nikoho a ničím. Napriek tvrdeniam viacerých expertov neexistuje žiadny článok v Ústave SR, ktorý by mu to umožňoval. Tak ako prezident ďobol prstom do Ústavy SR, keď premiérke ukazoval článok, prečo musí jej zbor odvolať, nedokáže v nej ukázať na článok, ktorý by mu umožňoval poveriť jej vládu vládnuť ďalej. Taký jednoducho neexistuje a zamotávať sa do analógií je voči Ústave SR drzé.
To neznamená, že Radičovej vláda nemôže opäť vládnuť. Oproti „špinavému“ povereniu existuje aj ústavne „čistý“ spôsob. Podľa neho nesmie prezident žiadnu osobu šéfovaním vlády poveriť, môže ju len vymenovať. A na jej návrh ďalších členov kabinetu, čo môže byť trebárs o hodinu alebo aj skôr. Počet členov vlády závisí od jej hlavy, môže ich byť toľko ako teraz, ale aj menej, keďže „dovolebná“ vláda sa v práci nepretrhne.
Existujú tri možnosti, ako podľa ústavy postupovať, odlišné sú len následky. 1. Ak pôjde o vládu na základe dohody parlamentných strán s prezidentom, môže jej parlament vysloviť dôveru. 2. Ak pôjde o vládu bez dohody s prezidentom, parlament jej dôveru vysloviť nemusí, prezident bude nútený vymenovať ďalšiu, a keďže poveriť ju vládnutím zase nemôže, tortúra sa bude opakovať. Pri tvrdohlavosti prezidenta a parlamentu zhruba každý mesiac. 3. Parlament však môže dohodnutú vládu nechať prežiť aj bez vyslovenia dôvery - nič mu totiž nebráni prerušiť rokovanie o jej programe, nemusí o ňom ani vôbec hlasovať, takže môže vojsť potichu do minulosti.
