Nevyslovenie dôvery vláde Ivety Radičovej ponúklo viaceré možnosti ďalšieho postupu. Ako riešenie boli vybrané predčasné voľby a je rozhodne dôležité vedieť, kto na tomto rozhodnutí získa a kto naopak stratí.
Sociológ Pavel Haulík za subjekt profitujúci z tohto vývoja označil Smer. S tým sa dá iba súhlasiť, ale tento zoznam je širší. Smer je nepochybne stranou, ktorá na predčasných voľbách môže iba získať, o čom svedčia minimálne tri body. Po prvé, prieskumy verejnej mienky zreteľne poukazujú na nárast jeho popularity oproti posledným voľbám.
Po druhé, Robert Fico môže oprávnene zdôrazňovať vlastnú schopnosť zaistiť stabilné vládnutie, a to s priamym poukazom na slovenskú stredopravicu, ktorá ani po druhýkrát v rade nedokázala dovládnuť až do riadnych volieb. Navyše, bez ohľadu na to, komu bude pripísaná zodpovednosť za posledné udalosti, rozpad Radičovej kabinetu musel z pohľadu jej voličov vyznieť, čo sa taktiky týka, ako (minimálne) amatérsky.
Tretím bodom v prospech Smeru je dostatočné množstvo použiteľných tém (i sociálnych) do už nastávajúcej kampane, pričom práve tento prvok ho od jeho konkurentov odlišuje zrejme najviac.
