Keď kedysi v radostných včerajškoch nejaký ten list občas meškal, mohol si za to zvyčajne sám adresát, presnejšie jeho kádrový posudok. Pošta sa mohla postaviť hoci aj na hlavu, ak šlo o podozrivé meno, ešte aj roztrasené riadky starej mamy musel najprv prekontrolovať ktosi kompetentný.
Pre potenciálne rádioaktívne zásielky z cudziny starostliví hygienici nášho myslenia zriadili dokonca celú inštitúciu – tajuplný poštový úrad Praha 120. V jej hustom site uviazli nielen podozrivé listy, ale najmä tony časopisov a kníh. Vysoko explozívny Orwell rovnako ako „náš“ Goethe. Stačilo, ak ho odoslali z kníhkupectva na tej istej ulici ako nenávidené Rádio Slobodná Európa.
