Makrobiotici už určite píšu oslavnú knihu s jin-jangom na titulke a Julo Satinský v nebi bije na poplach. Vďaka Viktorovi Orbánovi sa totiž takzvaná tučná daň dostala do takej tesnej blízkosti našich hraníc, že sa ňou chtiac-nechtiac musíme zaoberať.
Aj my tu máme McDonaldy, hranolčeky, reklamy na sladkosti a plno detí, ktoré hmotnosťou dobiehajú svojich rodičov už na prvom stupni základnej školy. A ako sa ukazuje, máme ešte aj ministra, ktorému je zdaňovanie nezdravých potravín také blízke, že nebyť krízy, onedlho by sme diskutovali o sadzbe na zemiakové lupienky.
Chvalabohu, tak ďaleko nie sme a stačí, keď si povieme dva dôvody, pre ktoré je takéto zdaňovanie nezdravé a pokrytecké. Prvým je, že identifikovať tučné potraviny je prakticky nemožné.
