Keď som žil a pracoval ako novinár v Tokiu, niekedy som zašiel na drink do Shinjuku Ni-chome, čo je známa štvrť v tokijskej mestskej časti Shinjuku. (Shinjuku Ni-chome znamená v preklade Shinjuku číslo 2.) V tejto štvrti je asi 250 gay barov a v nich je živo až do rána.
Ulice lemujú obchody, ktoré sú otvorené dlho po polnoci a predávajú napríklad manga gay príbehy, sú tam požičovne DVD aj obchody s bežným oblečením. Vidieť tam kráčať dvoch mužov ruka v ruke je úplne normálne. Na ulici som tam párkrát videl aj európsky vyzerajúcich starších mužov, ktorí čakali na mladých chlapcov.
Túto štvrť je obľubujú a vyhľadávajú ľudia z médií, majú ju radi umelci a vôbec ľudia z oblasti kultúry. My sme tam chodili s kolegami a so šéfmi po práci. Niekedy s nami bola aj niektorá z kolegýň a vtedy sme museli dbať na to, aby sme nevybrali podnik, do ktorého majú ženy vstup zakázaný. Sú tam však aj podniky vyhradené pre lesbičky, kam zas nemajú povolený vstup muži.
My sme väčšinou takúto situáciu nemuseli riešiť, pretože sme už mali zopár svojich najobľúbenejších barov. Boli maličké, mali len barový pult a stoličky pre desať-pätnásť hostí. Za barom zvyčajne stál majiteľ alebo manažér podniku (takzvaný mama) a obsluhoval nás párik mužov „hostesov“.
Vedeli o nás, že nie sme homosexuáli, takže sa nás nesnažili „baliť“, ale zo žartu to často robili. Majú nabrúsený a trošku jedovatý jazyk, sú vtipní, pozorní ku všetkým zákazníkom a mnohí sú veľmi múdri. Keby neboli, bar by asi nevyhľadávali aj heterosexuálni zákazníci, ako sme boli my.
Najznámejší japonský televízny transvestita (new half) Ai Haruna.
