Historku o tom, ako v lete 2006 ukázal šéf NBS Ivan Šramko novému premiérovi Robertovi Ficovi pár grafov o reakcii trhov na vyjadrenia politikov a ten potom vyšiel z miestnosti ako najväčší zástanca eura, určite poznáte.
Dobre sa pamätá a často sa pripomína, pretože veľmi dobre ilustruje, ako sa predseda Smeru rozhoduje v ekonomických otázkach. V hĺbke duše je komunista, ale v praxi najmä zbabelec, ktorý sa prikloní na stranu, ktorá sa mu práve najúčinnejšie vyhráža. Niekedy sú to trhy, niekedy sponzori.
Aktuálne nemôže Robert Fico žiadnemu kamarátovi nič zarobiť, akurát môže zbytočnými rečami poškodiť pozíciu krajiny, ktorej premiérom by chcel byť čoskoro znova. Preto, keď sa jeden deň uškŕňa, že koalícia dostane zákon o dlhovej brzde do decembra sotva do parlamentu, druhý deň už to hasí vysvetľovaním, že „sociálni demokrati považujú dlhovú brzdu za dôležitú a treba ju posunúť aspoň do druhého čítania“.
