Je úsmevným paradoxom, že v čase, keď slovenská intelektuálna ľavica od Michala Havrana ml. po Eduarda Chmelára zažívala ľúbostnú aféru s eurovalom, na oboch stranách Atlantiku začalo spontánne vznikať populistické ľavicové hnutie, ktoré má k zachraňovaniu nezodpovedných bankárov podstatne rezervovanejší vzťah.
Hnutie „Occupy Wall Street“ (OSW) začalo vo svojej súčasnej podobe 17. septembra v newyorskom Zuccotti parku a po chvíli sa jeho ekvivalenty začali šíriť do iných amerických miest, ako aj do Európy. Pred Katedrálou svätého Pavla v Londýne od soboty kempuje niekoľko stoviek britských demonštrantov, v prevažne veselej a typicky britskej nálade. Napriek mediálnej pozornosti a virusovému charakteru protestov nie je dosiaľ jasné, či toto hnutie naberie rovnakú hybnú silu, ako napríklad americká Tea Party.
Porovnanie s Tahrírom nesedí
Dôvody pre tieto pochybnosti sú dva. Predovšetkým, OWS ostáva pomerne obmedzeným javom. Jeho demografické zloženie sa obmedzuje na nie veľmi reprezentatívnu vrstvu ľudí s extrémnymi ľavicovými názormi, ktorí majú predispozíciu na účasť v masových protestoch.
Podľa prieskumu, ktorý vykonal Wall Street Journal, 52 percent účastníkov bolo predtým aktívnych v politických hnutiach, 98 percent z nich podporuje občiansku neposlušnosť ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov a 31 percent z nich by sa nezastavilo pred použitím násilia. Viac než polovica účastníkov je mladšia než 29 rokov a dve tretiny tvoria muži.
Tieto údaje stoja v kontraste s tým, čo vieme o Tea Party - masovom hnutí, čo zmobilizovalo Američanov, ktorí dosiaľ neboli politicky aktívni a ktorí sú svojou demografiou podstatne reprezentatívnejšou vzorkou americkej populácie.
Druhým dôvodom na pochybnosť o životaschopnosti OWS je absencia akéhokoľvek koherentného programu. Účastníci OWS sa prirovnávajú – veľmi domýšľavo a falošne – k protestujúcim na káhirskom námestí Tahrír. Na rozdiel od Egypťanov, ktorí bojovali za nastolenie elementárnej formy demokracie v krajine, OWS je vedené rozčarovaním z ekonomickej situácie a zväčša zmätenými predstavami o tom, čo by sa so situáciou malo urobiť.
