Označovanie SaS za extrémistov je zatiaľ nespravodlivé. Problém nastane, ak túto nálepku sami akceptujú a začnú sa podľa nej správať.
To, čo sa spustilo po minulotýždňovom hlasovaní o eurovale a dôvere vláde, sme už dlho nezažili. Nadávky a obviňovanie na pravej strane slovenskej politiky sú ďaleko za bežnými naschválmi medzi koaličnými partnermi. Ešte aj niekdajšie liberálnokonzervatívne spory popri nich vyzerajú ako selanka partnerov, ktorí si uvedomujú, že bez toho druhého sa, skrátka, nedá.
Z jednej strany padajú slová ako „zradcovia“, „protieurópske“, „nulový koaličný potenciál“, „extrémizmus“ a z druhej „vydieranie“ či „nedomyslený komplot“.
Sto a jeden blog na tému „kto za to môže“, neustále ubezpečovanie sa jednotlivých strán sporu v tom, že konali tak, ako mali, nechuť stretnúť sa, rozprávať a zrejme aj uznať svoj podiel viny – všetko to vyzerá skôr ako výsledok dlhoročného manželstva s nekompatibilnou osobou než na krátky flirt podobne založených osôb, ktoré spolu nedokázali vyriešiť jednu zásadnú spornú otázku.
