Tí, ktorí by chceli vrátiť čas a zariadiť, aby si poslanci spätne uvedomili vážnosť a „zodpovednosť,“ ktorú od svojich voličov dostali, zacúvali, zahlasovali za euroval, a tým zachránili skvelú, reformnú vládu Ivety Radičovej, sú praví voliči Fica na Slovensku. Aj keby ho v živote nevolili.
To, čo v skutočnosti Fica a SDKÚ spája, je špinavé politikárčenie, absencia osobnej viery, princípov, za ktoré sa už nejde, pretože na nich stojí celý hodnotový systém človeka. Sú to klasické zásady, s ktorými kardinál Richelieu Dzurinda a ten novodobý škrupinkár Mikloš nemajú nič spoločné.
Tí, čo tvrdia, že volený zástupca by mal ohnúť chrbát pre „vyšší spoločenský záujem“, sú skutočným mentálnym obrazom našich úbohých politických elít. Keby zastávali principiálne postoje, nemali by sme neustále na čele to malé zlo intrigánov, ktorí sa medzi sebou škriepia a miesia večnú pôdu pre Fica.
Celonárodný konsenzus, celá tá fraška ukameňovania poslancov, ktorí si dovolili konať v prospech slovenských daňových poplatníkov, pretože im tak velilo svedomie, tento mentálny názor, ktorý vraví, že človek, ktorý bol vydieraním nútený povedať „áno“ niečomu, s čím bytostne nesúhlasí, (a mimochodom preto šiel do politiky), názor, že takýto človek je pre našu politickú realitu horší ako ten, čo sa ohol a nechal sa vydierať (Radičová), tento celoplošný odkaz kričiaci zo všetkých kútov zeme vo všemožných variáciách, je pre mňa tá najhoršia správa o Slovensku.
