Odhalenie pripravovanej nájomnej vraždy českej novinárky Sabiny Slonkovej je paralelou udalostí, ktoré boli v rokoch 1995-1998 bežnou praxou aj na Slovensku. Slovenská polícia síce nezdokumentovala, že by predstaviteľ štátneho orgánu objednával vraždu novinára, ale hodnoverné informácie o útokoch na novinárov zo strany SIS sa objavovali nepretržite. Rozdiel medzi súčasným stavom českej spoločnosti a vtedajšou situáciou na Slovensku je napríklad v nezávislej činnosti polície. Keď boli ministrami vnútra Ľudovít Hudek a Gustáv Krajči, polícia nemohla vyšetriť žiaden prípad, v ktorom padalo podozrenie na SIS. V Česku, aj keď sú pri moci sociálni demokrati, nikto nekládol polícii prekážky, aby po získaní chúlostivej informácie vykonala to, čo bolo jej povinnosťou a zatkla generálneho sekretára českého ministerstva zahraničia Karla Srbu, ktorý je osobným priateľom ministra zahraničných vecí Zemanovej vlády Jana Kavana.
V období tretej Mečiarovej vlády sa svedkovia pripravovaných alebo dokonaných fyzických útokov proti novinárom zo strany SIS väčšinou neobracali na políciu, ale o pozadí týchto incidentov informovali priamo ich obete. Vysoký služobný funkcionár SIS najímal vodcov bratislavského podsvetia, aby útočili na novinárov, likvidovali ich autá a pripravovali ďalšie násilné aktivity, ktorých vykonanie sa však odložilo, pretože vražda Róberta Remiáša zdvihla nevídanú vlnu odporu proti Mečiarovmu režimu. Je známe, že po zlikvidovaní Remiáša sa spomínaný vysoký služobný funkcionár SIS z konšpiračných dôvodov nestretol s už nebohým bossom podsvetia Miroslavom Sýkorom približne tri štvrte roka. Vzhľadom na neodškriepiteľnú asistenciu SIS pri tejto vražde sa moc postarala o to, aby podozriví pracovníci a funkcionári tajnej služby ostali nedotknutí.
