Izraelčania a Palestínčania sa snažia presvedčiť svet o svojej pravde. Izraelčania tvrdia, že musia okupovať palestínske územia a likvidovať teroristov, lebo sa práve tam pripravujú samovražední atentátnici. Militantní Palestínčania vyhlasujú, že musia akýmikoľvek prostriedkami Izraelčanov zabíjať, pretože okupujú ich pôdu. Ale tak Izraelčanom, ako aj Palestínčanom, chýbajú dve veci: sebareflexia a sebakritika! Teda niečo také, čo možno prirovnať dajme tomu k trojhrbej ťave v púšti. Ešte nikto ju nikdy a nikde nevidel. Z jednoduchého dôvodu: nejestvuje! Ak by ju ktosi zbadal, istotne by išlo o halucináciu, prinajlepšom o fatamorgánu. Oboje sa pravdaže na púšti objaviť môže. Ale iba ako záblesk v páliacom slnku, ako znak stavu určitej nepríčetnosti.
Izraelčania však nebudú môcť donekonečna palestínsku pôdu okupovať a útočiť stíhačkami či vrtuľníkmi a Palestínčania zasa nebudú môcť donekonečna zabíjať Izraelčanov samovražednými akciami. Aby sa tak stalo, musia začať obe skupiny pekne krásne od seba. Spomínanou sebareflexiou a sebakritikou. Obe skupiny sa v poslednom čase obrátili na viac či menej verných priateľov. Ariel Šaron dokázal na prvý pohľad takmer neuveriteľnú vec. Ako píše denník The Washington Post, podarilo sa mu „okupovať americký Kongres.“ A kongresmani dokázali vyvinúť na Busha tlak, aký sa v posledných desaťročiach nepodarilo vyvinúť na žiadneho iného amerického prezidenta. Pravdaže, nie všetci kongresmani či senátori Bushov kurz schvaľujú. Najmä nechápu, ako si dal prezident nahovoriť, že ústredným problémom horúceho konfliktu je Jásir Arafat.
Jeden z najvplyvnejších mužov americkej politiky, republikánsky senátor Chuck Hagel vraví, že problém je úplne inde. „Ak sa sústreďujeme na Arafata a robíme z neho hlavnú záležitosť, celý mierový proces sa stáva rukojemníkom. Spojené štáty nemôžu pravdaže ospravedlňovať Arafata za jeho zlyhania ako vodcu, jeho spojenie s terorizmom a s jeho neschopnosťou ísť pevne k mieru. Ale ak sa k reformám palestínskej autority staviame seriózne, potom musíme dovoliť Palestínčanom a Arabom, aby pracovali s Arafatom.“