Krátkodobé dôsledky populistického „principiálneho postoja“ strany SaS sú zjavné, dôsledky dlhodobejšie sú pravdepodobný návrat Roberta Fica k moci a rozštiepenie pravice. V čase praktickej transformácie Európskej únie nie je možné vládnuť so stranou, ktorá si na euroskeptických názoroch momentálne buduje svoju značku. Strana SaS, v prípade, že sa v predčasných voľbách dostane do parlamentu, ostane minimálne jedno volebné obdobie v opozičných laviciach.
Prírodný zákon
Všetky viac-menej pravicové vlády na Slovensku sa opierali o novú stranu liberálneho typu, ktorá ťažila zo svojej novoty, poukazujúc na vlastnú nepoškvrnenosť. Či už to boli SOP, ANO, najnovšie SaS.
Tá posledná, tušiac blízkosť osudu svojich predchodkýň, vrhla sa do páčivej rétoriky „ani cent pre Gréka“, čo jej môže dopomôcť k preskočeniu päťpercentnej latky, aj keď s následným živorením v opozícii. Keďže z ďalších nových strán, ktoré sa budú uchádzať o voličské hlasy v predčasných voľbách, sú všetky populistického typu a pravdepodobnosť ich úspechu je malá, tri systémové pravicové strany majú pramalú nádej na povolebné zostavenie vlády bez Smeru.
Návrat Fica do premiérskeho kresla sa javí priam ako prírodný zákon. V poslednom čase sa hovorí o veľkej koalícii. Nič také však nemôže vzniknúť, keďže strana Smer prevyšuje najsilnejšiu pravicovú SDKÚ vo voličskej podpore minimálne dvojnásobne. Nehovoriac už o tom, že Smer by skôr siahol po menšom a jemu bližšom KDH. Kresťanskí demokrati by v takomto asymetrickom zväzku nedokázali tlmiť anomálie, ktoré naši nacionalistickí sociálni demokrati drukujúci Harabinovi a Trnkovi budú nevyhnutne predkladať na koaličný stôl.
