"Malá krajina, ktorá má iba päť a pol milióna obyvateľov a jej hrubý domáci produkt predstavuje menej ako jedno percento v rámci celej eurozóny s počtom obyvateľov 330 miliónov, čelí situácii, ktorá otriasa stabilitou celej eurozóny."
Okolo hlasovania o eurovale v slovenskom parlamente 11. októbra 2011 sa však objavilo v titulkoch a komentároch mnoho podobných vyššie uvedenému.
Predpokladám, že sa vám nečíta príjemne, že o Slovensku takýmto spôsobom informuje krajina, ktorá nepatrí do eurozóny, ale ak proces prijatia zvýšenia eurovalu (európsky finančný stabilizačný nástroj) nebude prijatý a všetko sa nerozbehne v záujme stability eurozóny, je pravdepodobné, že hodnota japonského jenu dosiahne svoje historické maximum, čo bude mať zlý vplyv na japonskú ekonomiku a zamestnanosť.
Preto Japonsko sleduje vývoj v Európe a na Slovensku s obavami. Na druhej strane však chápe situáciu a súcití so Slovenskom, ktoré je s nezamestnanosťou 14,4 percenta a najnižšími platmi v eurozóne nútené pomáhať Grécku. To sa predsa zadlžilo pre svoju laxnú ekonomiku, hoci na tom v minulosti bývalo lepšie než Slovensko.
Počul som, že suma, ktorú musí Slovensko zaplatiť do eurovalu, predstavuje až desať percent hrubého domáceho produktu krajiny.
Ja nie som Slovák, ale bývam na Slovensku, zarábam si tu na živobytie, a platím dane. Môj pocit je teda rovnaký ako váš, ale napriek tomu, že ma hnevá, keď musíme platiť za niečí laxný prístup, uvedomujem si, že malé Slovensko musí nasledovať ostatných šestnásť krajín eurozóny. Toto mala premiérka Radičová dávno a zrozumiteľne vysvetliť obyvateľom Slovenska. Slovensko je síce členom eurozóny, ale ja vidím, že často ľudia vôbec nevedia, o čo ide, čo je to ten euroval.
