Rozlúčkové gesto premiérky Radičovej

V súvislosti s pádom vlády Ivety Radičovej nebola na Slovensku ústavná, vládna či politická kríza, ale kríza rozumu. Výsledkom je novela ústavy, schválená spôsobom, ktorý si nedovolil ani Viktor Orbán, hoci jeho spôsoby slovenskí činitelia unisono kritizujú.

Ústava problém, ktorí straníci v parlamente vyrobili, zreteľne riešila. Neexistovala žiadna diera v ústave, ako tvrdili a po nich papagájovali ďalší experti. Po nevyslovení dôvery vláde parlamentom ju mal prezident odvolať a vymenovať novú. Že hľadal dohodu s parlamentnými stranami, bolo fajn, aj jeho ultimátum stranám však poukazovalo, že mu ústava konať nielen dovoľovala, ale aj prikazovala.

Hodnoty v trezoroch

To, že novela ústavy bola schválená v rozpore s pravidlami, azda neprekvapí už nikoho, pretože zneužívanie práva na stranícke účely sa udeje vždy, keď si partajníci sami vyrobia problém a sami sa ho podujmú aj vyriešiť. Novinka však predsa bola – ešte sa nestalo, aby vláda schválila zrýchlený režim prijatia zákona, ktorého návrh ani len nevidela.

Doteraz to bývalo tak, že najskôr súhlasila s návrhom zákona a následne k nemu pripla aj návrh na skrátenie legislatívneho konania. Je pritom, žiaľ, už samozrejmé a tiež neprekvapuje, že nijaký zákonný dôvod na zrýchlené konanie neexistoval. Rozlúčkové gesto v tom čase ešte stále „riadnej“ premiérky Radičovej tak bolo aj o odovzdaní jej hodnôt a zásad do straníckych trezorov.

To, čo ústava riešila pred novelou dobre, rieši po nej buď komplikovane, alebo zle. Straníci si umyli ruky a narušili aký-taký systém bŕzd a protiváh jednotlivých zložiek verejnej moci. Kontrolu nad výkonnou mocou – vládou - zverili výkonnej moci – prezidentovi. Na papieri iba dočasne, ale nikto vrátane prezidenta sa netají tým, že vláda Ivety Radičovej by mala dovládnuť až do marcových volieb. A ešte aj kúsok po nich, ak všetko pôjde dobre.

Ak vzniknú naťahovačky so zostavovaním vlády, môže vládnuť aj dlhšie. Nemôže však podať demisiu tak, ako to vláde káže ústava urobiť vždy po ustanovujúcej schôdzi parlamentu. Keď už pre nič iné, tak preto, lebo by bolo naozaj zvrhlé, keby vláda po podaní demisie získala väčšie právomoci, ako mala pred ňou.