Tridsaťpäť rokov života v komunistickom zriadení ma naučilo zvýšenej ostražitosti ku všetkému ústrednému či centrálne riadenému, ak to nebol orchester (a aj o potrebnosti dirigentov by som vedel diskutovať).
Dávno-pradávno, keď ešte Slovensko v únii nebolo, požiadala ma STV o interview na tému vstup Slovenska do EÚ. Zišli sme sa na lodi, televízia dodala na dvojminútový rozhovor štáb, s ktorým by sa dal nakrútiť historický veľkofilm. Kamera kamerovala, ja som rozprával a tvár politickej redaktorky sa predlžovala. Asi preto, že som neprejavil žiadne nadšenie ani nad vstupom, ani nad samotnou úniou.
Dohovoril som a redaktorka mi oznámila, že rozhovor nebudú môcť do relácie zaradiť, pretože je vyrábaná za peniažky z Európy a európski súdruhovia si neprajú, aby verejnoprávne médium vysielalo iné ako pozitívne názory na takú úžasnú vec, akou je zjednotená Európa.
