Mám ju rád a tak aj o nej budem písať. Ak ma pamäť neklame, prvýkrát som ju uvidel v „revolučnom dome“ VPN na Jiráskovej ulici. Štíhla žena s blonďavou ofinou sedela za stolom medzi bradatými revolucionármi a uvádzala jednu z početných tlačových besied.
Úžasná žena
Mnohí z nás, ktorí práve tu začínali svoje novinárske kariéry, si pri pohľade na ňu vybavovali aj iné veci ako politiku. A ja som patril medzi nich.
Ale odvtedy už ubehlo viac ako dvadsať rokov a z tejto neznámej ženy sa stala prvá premiérka Slovenskej republiky. Medzi tým sa stačila stať profesorkou, vdovou, ministerkou práce a sociálnych vecí a kandidátkou na hlavu štátu. Dosť na také krehké žieňa.
